Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu.“ List apoštola Pavla Rímskym 12:1

Božie Slovo nám tu hovorí o prirodzenom dôsledku faktu, že patríme Pánovi Ježišovi.

V predchádzajúcich kapitolách nám tento list ukazuje, ako sa vierou stávame ospravedlnení. Tu sa stretávame so záverom, s výsledkom, ktorý je nám dávaný v Božom milosrdenstve.

Jediný správny výsledok toho, že patrím Pánovi Ježišovi je, že sa Mu dávam ako dar. Obeť znamená dar. Vtedy sa stávam živou, svätou, Bohu príjemnou obeťou.

Živý som preto, lebo mám v sebe Boží život. Svätý som preto, lebo patrím Bohu a som Jeho vlastníctvom. Príjemný som Mu preto, lebo sa Mu dávam ako dar, a to je v súlade s Jeho večným plánom, ktorý má s mojím životom.

Keď sa Mu dávam, používa ma. Vyzbrojuje ma ako chce. V každej situácii a v každej úlohe dáva to, čo je potrebné, aby bol Jeho plán naplnený.

Toto spôsobuje, že človek, ktorý sa Mu dáva, má často pocit, ako keby stál, nebol ničím a nič nedokázal. Vie len jednu vec. Musí sa Pánovi vydávať.

Tento pocit bezmocnosti a závislosti od Pána Ježiša v nás nesmie spôsobiť málo odvahy. V skutočnosti je to naša sila. Pán nemá záujem na tom, aby nás spravil silnými, ale aby bol On našou silou.

Ak sa vydávam Bohu, nemusím sa strachovať o výsledok môjho života. O to sa stará Pán. Náš význam pre iných a naše požehnanie je priamo úmerné našej závislosti na Ňom. Vo všetkom čo hovoríme, čo robíme a čo sme, sa nachádza to nevysvetliteľné, čo pôsobí, že myseľ a srdcia iných sa obracajú k Pánovi.

Nasleduješ túto dnešnú výzvu ty, ktorý si kresťanom?

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.