„Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie.“ 1. list Petra 3:9
Dedičstvo zahŕňa nejakú bolesť. Už viac nestretneš niekoho, koho máš rád. Nemôžete sa porozprávať. Preto môže byť smutné vidieť niečo z domu tej osoby.
V Božom kráľovstve to tak nie je. Tvoj Spasiteľ bol mŕtvy, a hľa, je živý! Stále Ho nemôžeš vidieť tvárou v tvár, ale Jeho srdce bije láskou k tebe. Jeho túžbou a radosťou je žehnať ti.
Ako Jeho dieťa budeš žiť pod neustálym požehnaním. Pánovo požehnanie obsahuje všetko, čo Jeho smrť znamená. Keď človek zomrie, všetko, čo vlastní, prechádza na iných. V Ježišovej smrti celé Jeho vlastníctvo prešlo na nás. Ježiš bol z hľadiska pozemského majetku chudobný. Iní si vzali to, čo mal. Na druhej strane vlastnil duchovné bohatstvo. Dalo by sa opísať takto: vzťah dieťaťa s Bohom. Bol si vyvolený, aby si práve toto bohatstvo zdedil.
Keď sa pozerám na seba, je ťažké nájsť odpočinok v tom, že žijem ako dieťa vo vzťahu s mojím nebeským Otcom. Myslím si, že je mnoho toho, čo by malo byť iné, ak má byť vzťah medzi Bohom a mnou naozaj dobrý. Potom sa porovnávam s inými. Vidím, že žijú v otvorenom, dôvernom a dobrom vzťahu s Bohom, ale sú tiež úplne odlišní odo mňa.
Ak takto rozmýšľaš, musíš si všimnúť slovo „zdediť“. Dostávaš požehnanie vzťahu dieťaťa, pretože si bol vyvolený, zdediť ho. Požehnanie nie je odmenou za tvoje skutky. Dosiahol to niekto iný. Dostávaš to nezaslúžene, tak ako dostávaš dedičstvo.
Byť kresťanom, znamená byť povolaný zdediť Božie požehnanie. Musíš odpovedať na volanie. Odpovedať znamená prijať.
Dostávaš vzťah s Bohom, ktorý si si nezabezpečil sám. Ježiš to urobil za teba. V tom je nádherný pokoj. Vtedy vieš, že je to v poriadku, pretože s Ježišom je všetko dokonalé. Nič nechýba. Medzi Bohom a Ním nie je ani jediný tieň. On ťa zachránil do tohto slobodného a otvoreného vzťahu. Toto sa stalo na Golgote. Vtedy Ježiš vystúpil zo svojho požehnaného vzťahu s Otcom, aby teba voviedol do neho. Požehnaný Spasiteľ!