Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Riekol mi: Neboj sa, Pavel, pred cisárom musíš stáť a hľa, Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou.“ Skutky apoštolov 27:24

Dvestosedemdesiatpäť ľudí si zachránilo život, pretože bol s nimi na palube Pavol. Napriek tomu, že bol s nimi ako zajatec, ktorý smeroval do Ríma, bol dôležitejší ako kapitán lode, prvý kormidelník i celá posádka, pretože vedel, ako sa modliť k Bohu.

Štrnásť dní a nocí sa Pavol v búrke modlil nielen za seba, ale za všetkých, ktorí cestovali s ním. Boh nebies počul jeho príhovor. Pavol dostal to, za čo sa modlil, zachránilo sa dvestosedemdesiatpäť ľudí.

Ty a ja sme s našimi krajanmi v hroznej búrke. Duchovná armáda toho zlého útočí. Rozmiestnil už mnohé ničivé sily a dá sa očakávať stále viac. Musíme sa pýtať: ako to celé dopadne?

Sme rozhorčení, keď sa šliape po svätých veciach. Zarmucuje nás, keď vidíme, že tí, ktorí by mali byť strážcami a pastiermi, to celé vedú. Existuje spojenie medzi sejbou a žatvou v živote ľudí, a na tróne je Boh ako spravodlivý sudca.

V takejto situácii je ľahké zamerať myšlienky na seba a vlastnú ochranu. Pavol to neurobil. Prihováral sa za všetkých, ktorí boli s ním na ceste. V zúrivej búrke kráčal v šľapajach svojho Spasiteľa. Bolo mu ich ľúto, že boli zmorení a bezmocní ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Uprostred hriechu a biedy nášho ľudu nás Boh stále miluje. Medzi ľuďmi neexistuje nik, kto by nebol draho kúpený Ježišovou krvou. Ježiš bojoval za nás všetkých vo svojom zápase v Getsemane.

V mnohých ohľadoch srne bohatí. Predchádzajúce generácie nám zanechali veľké kultúrne hodnoty a materiálne sme na tom lepšie ako mnohí iní.

Napriek tomu sme chudobní. Náš ľud je vo veľkej duchovnej núdzi. Ničivé a podvratné sily nás ohrozujú zvnútra. Potrební sú tí, čo sa budú prihovárať.

Boh dal Pavlovi dvestosedemdesiatpäť ľudí. Koľkých dá tebe, ak dostaneš tých, za ktorých sa prihováraš?