Subscribe: Spotify | RSS

„Potom Dávid povedal: Ostal ešte niekto zo Saulovho domu, aby som mu preukázal láskavosť kvôli Jonatánovi?“ (Druhá kniha Samuelova 9:1)

Mefibóšet mal len päť rokov, keď jeho otec Jonatán a starý otec Saul zahynuli na bojisku. Predstav si, aký život dovtedy poznal. Ako princ si užíval všetky výsady kráľovského paláca. Ľudia sa oňho starali a nič mu nechýbalo. Okrem toho mal veľké požehnanie vyrastať pod vedením svojho zbožného otca Jonatána. Život tohto malého chlapca sa zdal byť plný bezpečia a nádeje.

Nad jeho životom sa však začali sťahovať temné mraky. V jedinom okamihu, bez akejkoľvek vlastnej viny, sa všetko navždy zmenilo. Jonatán tušil, že po jeho smrti môžu jeho potomkom hroziť veľké nebezpečenstvá. Preto uzavrel s Dávidom dohodu a vyžiadal si od neho sľub, že bude jeho rodine navždy preukazovať láskavosť. Dávid tento sľub ochotne dal a neskôr ho aj verne splnil.

Keď sa do paláca dostala správa, že Saul a Jonatán padli v boji, Mefibóšetova pestúnka v panike utekala do bezpečia. Pri úteku jej však malý chlapec spadol a utrpel zranenie, ktoré spôsobilo, že zostal po celý život chromý.

Možno si aj ty v detstve prežil ťažké chvíle. Možno sa ti stalo niečo bolestivé alebo traumatické. Možno ťa život, obrazne povedané, zrazil na zem. A možno si kladieš otázku, či z tvojho života ešte môže vzísť niečo dobré. Odpoveď znie: áno. Vďaka Božej láske, milosrdenstvu a súcitu.

Mefibóšet bol opustený a zabudnutý, no jeho príbeh sa tým neskončil. Boh má totižto záľubu v pozdvihovaní opustených. Po rokoch sa na Boží podnet Dávid opýtal: „Ostal ešte niekto zo Saulovho domu, aby som mu preukázal láskavosť kvôli Jonatánovi?“ (2Sam 9:1).

Keď sa dozvedel o Mefibóšetovej ťažkej situácii, prejavil mu mimoriadnu láskavosť. Nielenže sa postaral o jeho materiálne zabezpečenie, ale vrátil mu aj dôstojnosť. Vrátil mu pozemky jeho starého otca, ustanovil sluhov, ktorí sa o ne starali, a pozval ho, aby pravidelne stoloval pri kráľovskom stole ako jeden z kráľových synov. Prostredníctvom Dávidovej vernosti a láskavosti Boh pozdvihol človeka, ktorý bol opustený. A ak si sa aj ty niekedy cítil opustený, Boh sa o teba nezabudol postarať.

Tento príbeh z Druhej knihy Samuelovej deviatej kapitoly prináša útechu tým, ktorí sa cítia zabudnutí alebo opustení. Zároveň je výzvou pre každého veriaceho. Hoci nie sme viazaní takým sľubom, aký dal Dávid Jonatánovi, máme zodpovednosť všímať si ľudí v núdzi. Máme príležitosť stať sa nástrojmi Božej lásky a súcitu, aby sme pozdvihovali tých, ktorí boli opustení.

Otázka na zamyslenie: Ako by v tvojom živote vyzerala starostlivosť o niekoho, kto sa cíti byť opustený?