„... vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť. Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“
(Jk 1:3-4)
Existujú dva varianty skúšok a problémov, ktoré môžu prísť do života veriaceho: tie, ktoré si spôsobíme samy, a tie, ktoré prichádzajú bez nášho pričinenia.
Niekedy sa dostaneme do skúšok a problémov svojím vlastným pričinením. Sú bezprostredným výsledkom nášho sebectva, pýchy, chamtivosti či žiadostivosti. Vytvárame si svoje vlastné problémy. Jakub napísal: „Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza“ (Jk 1:13-14).
Mnohokrát keď prestupujeme Božie prikázania a žneme dôsledky nášho hriechu, hneváme sa na Boha. Chceme vedieť, prečo nám to robí. Medzitým nám Boh vraví: „Počúvaj, priateľu, len žneš, čo si zasial. Spôsobil si si to sám.“
Potom sú tu aj skúšky, ktoré prichádzajú bez nášho pričinenia. Zrazu spadneme na dno. Bez upozornenia sa jeden problém hromadí na druhý a vkráda sa do tvojho sveta. Jednou z prvých vecí, ktoré sa pýtame, keď sa ocitneme v skúškach, je: „Prečo, Pane? Prečo dovoľuješ, aby sa mi dialo toto? Čo som urobil, že si zaslúžim takýto údel?
Aký je význam skúšok? Jak 1:3-4 nám prezrádza: „... vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť. Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“
Je pre nás dôležité vedieť, že Boh má lekcie, ktoré nás v období skúšok chce naučiť. Často je to jednoducho o tom, či to už ovládame.
