Play

Subscribe: Spotify | RSS

„Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú.“ Evanjelium podľa Lukáša 8:14

Buriny ma vždy fascinovali. Môžeš si vziať malú kvetinku, zasadiť ju na ideálne miesto, polievať ju a postarať sa o to, aby ju neohrozovali žiadni škodcovia. Môžeš pre tú kvetinu urobiť všetko, čo je v tvojich silách, a ona bude pomaly rásť. Ale za ten istý čas môže vyrásť burina a kvietok udusiť.

Burina sa zrazu nevyvalí zo zeme, nechytí kvetinu a nezačne ňou triasť. Ide o postupný proces. Najskôr sa burina objaví v blízkosti kvetu. Na druhý deň je burina o niečo bližšie. A tak to pokračuje, až kým sa burina nezačne ovíjať okolo kvetu a brániť mu v raste.

Presne to mal na mysli Ježiš v podobenstve o rozsievačovi, keď povedal: „Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života,  a nedozrejú“ (L 8:14). „Starosti, bohatstvo a rozkoš života“, je burina, ktorá dusí náš duchovný život. Rovnako ako v prípade buriny v prírode, tento proces neprebieha zo dňa na deň, ale postupne v priebehu času.

Okrem toho, podobne ako v prípade buriny v prírode, ani „starosti, bohatstvo a rozkoš života“ nie sú vždy na prvý pohľad rozpoznateľné ako burina. V skutočnosti, veci, ktoré bránia tomu, aby semeno Božieho slova dozrelo a prinieslo ovocie v našich životoch, nie sú nutne samy osebe zlé. Niektoré veci sú síce dobré, ale stávajú sa najdôležitejšími a vytláčajú duchovné veci. Tiež vytvárajú odstup medzi nami a Bohom.

Obraz, ktorý Ježiš vykresľuje vo svojom podobenstve, nie je obrazom človeka, ktorý hovorí, že sa nechce modliť, čítať Bibliu ani chodiť do kostola. Skôr je to niekto, kto si myslí, že sú to dobré veci. Postupom času však začínajú strácať záujem a veci tohto sveta sa pre nich stávajú dôležitejšími ako veci budúceho sveta. Práve to ich duchovne dusí a spôsobuje, že sa cítia vzdialení od Boha.

Je teda nevyhnutné, aby sme svoje priority pravidelne prehodnocovali. Nie naše idealizované priority, teda veci, o ktorých hovoríme, že sú pre nás dôležité, ale naše skutočné priority, teda veci, ktorým venujeme najväčšiu časť nášho času, energie a záujmu.

Ježiš povedal: „lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce“ (L 12:34). Boh chce, aby si si vážil veci, ktoré sú skutočne dôležité. Veci, ktoré pretrvajú naveky. Veci, ktoré prinášajú skutočnú radosť, spokojnosť a naplnenie. Boh túži po tvojom srdci. Ak mu ho dáš, na oplátku ti dá viac, než si vôbec dokážeš predstaviť.

Otázka na zamyslenie: Ako sa môžeš uistiť, že veci tohto sveta v tvojom živote nezatienia veci Božie?