Play

Subscribe: Spotify | RSS

„Za smrteľných múk v mojich kostiach tupia ma moji protivníci a neprestajne mi hovoria: Kde je tvoj Boh?“ (Žalm 42:11)

Nie je nezvyčajné, že aj tí najduchovnejší ľudia prežívajú obdobia pochybností. Aj Mojžiša raz okolnosti natoľko premohli, že po neustálom reptaní Izraelitov povedal Hospodinovi: „Ja sám nevládzem znášať všetok tento ľud, lebo mi je priťažký! Ak takto nakladáš so mnou, tak ma celkom zabi, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, nech nevidím svoje nešťastie“ (4M 11:14–15).

Eliáš po svojom víťazstve nad prorokmi Bála na vrchu Karmel zistil, že Izebel vydala rozkaz zabiť ho. Zrazu ho premohol strach, sklamanie a neistota.  V Prvej knihe kráľov 19:3–4 sa píše: „Naľakal sa teda, pobral sa a odišiel kvôli svojmu životu. Keď prišiel do Beér-Šeby v Judsku, zanechal tam sluhu. Sám však odišiel na púšť na deň cesty. Keď došiel, sadol si pod kručinový ker a žiadal si smrť slovami: Dosť už; teraz, Hospodine, vezmi si môj život, lebo nie som lepší ako moji otcovia.“

Aj prorok Jeremiáš prežíval obdobia hlbokého zápasu. Pre verné zvestovanie Božieho slova bol vysmievaný a prenasledovaný natoľko, že chcel prestať kázať. Modlil sa: „Zvábil si ma, Hospodine, a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a premohol. Som terčom posmechu celý čas, každý sa mi posmieva. Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: Násilie a skaza! – volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. Keď si však poviem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem“ (Jer 20:7–9).

Dokonca aj veľký apoštol Pavol mal chvíle hlbokého vyčerpania. Cirkvi v Korinte napísal: „Nechceme totiž, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, že sme nad mieru, nad (svoju) silu boli preťažení, takže sme si zúfali aj nad životom“ (2K 1:8).

Ak teda zápasíš s pochybnosťami, neistotou, úzkosťou alebo depresiou, nie si v tom sám. Si v spoločnosti mužov a žien viery, ktorých Boh mocne používal. Tak ako oni, aj ty potrebuješ pamätať na to, že nevidíš celý obraz Božieho plánu. Môžeš sa však pripojiť k slovám žalmistu: „Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!“ (Ž 42:12).

Pamätaj: Božiemu srdcu môžeš dôverovať aj vtedy, keď nerozumieš Jeho cestám.

Otázka na zamyslenie: Ako zareaguješ, keď ťa začnú premáhať pochybnosti, úzkosť alebo depresia?