„V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom krajiny Iturejskej a Trachonitskej a Lyzaniás tetrarchom Abilény, za veľkňazov Annáša a Kaifáša, prehovoril Boh na púšti k Jánovi, synovi Zachariášovmu.“ Evanjelium podľa Lukáša 3:1-2

Všetky tieto mená nie sú uvedené len preto, aby nám určili dobu. Keby to bolo tak, stačil by nám prvý údaj: „V pätnástom roku panovania cisára Tiberia.“

Všetky tieto mená sú uvedené preto, aby nám opísali situáciu v Izraeli v čase, keď Ján Krstiteľ začal verejne pôsobiť. Skrze mená sa dozvedáme najmä nasledujúce fakty.

Po prvé, vidíme, že Izrael je okupovaný nepriateľskou mocou, a že cisár ustanovil cudzincov, aby mu vládli. Izrael je utláčaná krajina. Je to krajina v núdzi a potrebuje oslobodenie od panovania cudzincov.

Po druhé, vidíme, že sú to nábožensky zameraní ľudia. Ukazujú to mená veľkňazov. Majú svoju vlastnú vieru, uznávajú Boha úplne inak, ako ostatné národy, pretože napriek všetkému, Boh sa zjavil v tomto národe a tomuto ľudu hneď od počiatku.

Po tretie, je jasné, že okupačná moc sa mieša do náboženstva a Božích poriadkov. Sú uvedení dvaja veľkňazi. Podľa zákona má byť len jeden a mal by ním byť počas celého života.

Ale rímska okupácia do toho zasiahla a napriek Božiemu zákonu odstránila pôvodného veľkňaza, takže sa musel voliť nový.

Skrze tieto všetky mená získavame svedectvo o bezmocnom ľude v núdzi a nábožnom ľude, ktorý očakáva, že Boh zasiahne a spasí ho.

V tomto ľude sa musela prekliesniť cesta pre Pána Ježiša! Ľud nebol pripravený.

To nám ukazuje, že bezmocnosť nie je to isté ako otvorenosť k prijímaniu spásy. Náboženstvo nie je to isté, ako keď ľudia hľadajú Boha.

Podobne je to dnes. Keď majú byť ľudia spasení, Boh musí zoslať prebudenie. Len skrze to sa vytvára otvorenosť pre Pána Ježiša a len skrze to začínajú ľudia hľadať Pána Ježiša.