„Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“ (Lk 17:10)
Už ste niekedy videli na aute nálepku so slovami Boh je môj spoluvodič? Pravdou je, že Boh nechce byť tvoj spoluvodič; dokonca ťa nechce ani v riadiacej kabíne.
Niektorí ľudia si predstavujú Boha ako svojho spoluvodiča, ako svoju oporu či blízkeho kamaráta. Hoci je pravda, že Boh bude tvoj priateľ, On chce byť oveľa viac než len to. Vidíš, že On je hrnčiar a ty si hlina. On je Pastier a ty si ovečka. On je Pán a ty si služobník.
V 1K 6:19-20 sa píše: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“
Vždy musíme pamätať na to, že všetko patrí Bohu. Náš majetok patrí Bohu, naša rodina prináleží Bohu a naša budúcnosť tiež. Všetko patrí Jemu.
Naším životným cieľom nie je zistiť, ako môže Boh požehnať naše sny a túžby – hoci toto sa dnes v našich cirkvách nie vždy učí. Naším životným cieľom je skôr spoznať Boží plán a potom sa k nemu pripojiť.
Možno si myslíš: „Bohu nezáleží na snoch. Bohu nezáleží na mojich túžbach. Záleží. Naším cieľom by však malo byť robiť to, čo Boh chce, aby sme robili. A nakoniec si uvedomíme, že Božie plány pre nás sú lepšie než naše vlastné.
Nikdy sa neboj zveriť neznámu budúcnosť Bohu, ktorého poznáš. To znamená byť služobníkom. A znamená to aj byť Ježišovým učeníkom.
