„Ani ja, bratia, nemohol som vám hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi...“ (1Kor 3:1)
Niektorí ľudia prijali Krista, ale nikdy nedosiahli duchovnú dospelosť. Hoci boli celý život súčasťou cirkevného zboru, nikdy sa nestali zrelými kresťanmi. Stále ich považujeme za duchovné deti alebo bábätká v Kristovi. Písmo poznajú minimálne. Netúžia po modlitbe a na ich každodennom živote badáme len pár známok kresťana. Povedať „Rozhodnem sa žiť lepšie, pozbieram všetku silu vôle a napravím svoj spôsob života,“ je šľachetné, ale márne. Aj mŕtvola by mohla povedať: „Pozbieram všetku svoju silu, vstanem z tejto truhly a znova budem žiť.“ Potrebuješ moc, ktorá nie je z teba. Sám nedokážeš premôcť návyky a okovy, ktoré ťa zväzujú. Potrebuješ pomoc zvonku. Potrebuješ Krista.
Biblia hovorí o moste viery, ktorý vedie z údolia beznádeje k vysokým štítom slávnej nádeje v Kristovi. Hovorí o tom, kde sa nachádzame, no zároveň o tom, kde môžeme byť v Kristovi. Je pravdou, že dokonale zrelý budeš až v nebi v prítomnosti Krista, ale každý deň by si mal ako kresťan rásť.
Modlitba dňa
Pane, pracuj dnes na mne, aby som ako kresťan dospieval a poznal Ťa lepšie. Daj mi poznať Tvoju dokonalú vôľu pre môj život.
