„Vtedy vysokí úradníci a satrapovia hľadali proti Danielovi dôvod na obžalobu zo štátneho záujmu, ale nemohli nájsť nijaký dôvod ani chybu; pretože bol verný, nebolo možno nájsť na ňom nijaký omyl ani chybu.“ (Dan 6:5)
V Starej zmluve čítame o mužovi menom Daniel, ktorému ostatní úradníci v kráľovstve závideli. Žiarlili na jeho významnú pozíciu a chceli mu podraziť nohy. Daniel však žil takým zbožným životom, že na ňom nemohli nájsť žiadnu chybu. Preskúmali ho. Pozorovali ho. On však vždy kráčal priamo a úzko.
Napokon uznali, že na Danielovi nemôžu nájsť nič zlé, ak by sa to netýkalo jeho a Boha. Vedeli, že každý deň sa Daniel modlí tvárou k Jeruzalemu. Preto nechali kráľa vypracovať zákon, ktorý každému zakazoval modliť sa k akémukoľvek inému bohu okrem kráľa. Zákon bol nariadený, ale Danielovi nepriatelia vedeli, že sa bude stále modliť k svojmu Bohu.
Vďaka Bohu, keď si tvoji nepriatelia musia o tebe vymýšľať lži, pretože na ničom inom nemôžu stavať svoje obvinenia. Na Danielovi nebolo nič zlé, preto mu jeho nepriatelia museli nastražiť pascu.
Mohli by to povedať o tebe alebo o mne? Ježiš vyhlásil: „Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ (Mt 5:11-12) Ak o nás ľudia budú niečo hovoriť, potom nech sú to klamstvá − a nie to, že zlyhávame v žití zbožných životov.
Ako veľmi potrebujeme ľudí ako Daniel, ktorí nebojácne prehlasujú Božie slovo Nebukadnecarovi a potom jeho vnukovi napriek potenciálnej škode na svojom vlastnom živote.
Modlím sa, aby sme v dnešnej dobe mali viac skutočných kresťanov, ktorí prevrátia svoj svet hore nohami a pozitívne ovplyvnia svoju kultúru.
