Play

Subscribe: Spotify | RSS

Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem… (Pr 30,7-8)

Stretávame tu človeka, pre ktorého sú životne dôležité dve veci.

„Neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem,“ hovorí. Ide tu o človeka, ktorý vie, že jeho čas je ohraničený.

Veci, za ktoré sa modlí, sú poznačené perspektívou večnosti. Ako hovorí kazateľ: „Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc…“ (Kaz 3,11)

Pozrime sa ale na toho muža, pre ktorého dve veci znamenajú viac než všetko ostatné. Môžeme sa spýtať sami seba: „O čo by som v modlitbe prosil, keby som mohol dostať dve veci? Keby som mal možnosť, že dve želania sa mi splnia?“

O čo by si prosil v modlitbe? Aké túžby sú v tvojom srdci?

Čo dúfaš, že sa stane, kým si tu na zemi?

Čo je pre teba dôležité? O čom snívaš? Na čo myslíš…?

Pozrime sa najskôr na prvú vec, ktorú žiada muž v prísloviach. Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa. Prvá prosba sa týka jeho charakteru. Vnútorného života. Ide tu o to, kto som. Jednoducho sa modlí, aby mal milosť byť čestným človekom. Ide tu o človeka, ktorý sa viac zamestnáva tým, aby bol pravdivý, ako tým, čo všetko má.

Potvrdzuje to aj tou druhou prosbou. Ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem… Druhá prosba sa týka vonkajších vecí. Ale východiskom pre obidve prosby je viera, že Božie slovo je čisté a On je štítom. Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú. (Pr 30,5)

Každá Božia reč je prečistená, dve veci žiadam od Teba.

Vysiela modlitbu k Bohu, lebo Jeho čistota stojí ako kontrast k jeho vlastnému charakteru, vlastným slovám a životu. Ten, kto žije v Božom slove, kto denne kráča vo svetle a pije z čistého prameňa, býva odhalený. Veď vo svetle vidí človek všetku svoju špinu a úbohosť.

Ja som vyrastal pri cukrárni s terasou, fontánami, kvetmi a labuťami. Ale keďže v severnom Švédsku je pre vtáky v zime príliš chladno, mali sme v pivnici miestnosť pre vtáky. Ako šesťročný chlapec som ich často chodieval kŕmiť. Otec im pripravil jedlo a ja som mal tú česť niesť ho. V jeden jarný deň, keď sme prišli dole ku vtákom, cez malé okno svietilo slnko. Jasné slnečné lúče odhalili koľko prachu je v izbe. Bál som sa a neodvážil som sa dýchať. V jednej ruke som držal jedlo pre vtáky, druhou som si držal nos a prebehol som cez lúč svetla.

Otec zakričal: „Čo to robíš?“

„Zadržiavam dych, aby som sa nenadýchal toho všetkého prachu!“

„A prečo teraz zrazu už dýchaš?“

„Na tomto mieste je už čisto.“

Kam lúče slnka nedopadli, tam som prach nevidel. Podobným spôsobom človek, ktorý nedovolí Božiemu slovu presvetliť svoj život, nemá problém s hriechom. Je to ale falošná istota. Aj keby si sa pred Bohom skrýval celý život, jedného dňa budeš pred Ním aj tak stáť.

Keď mi svetlo Biblie zasvietilo do života, uvidel som svoj hriech. Zbadal som, že som stratený a potrebujem spásu, odpustenie a milosť. Keď vidíme, že je hriech hriechom, vtedy voláme na čistého Boha. Voláme o čistotu. Teraz ide o mňa, Bože.

Ak si vo svojom živote prišiel do tohto bodu, mám pre teba dobré správy. Boh môže a aj chce odpustiť tvoj hriech. Rosenius hovorí: „Boh skrze svoje Slovo a svojho Svätého Ducha upne tvoj pohľad na niečo, čo je mimo teba. Totiž na Boha, na všetko, kým Boh je a na Jeho sľuby a slovo. Takže už nepozeraj na svoju polomŕtvu vieru, ale na Božiu vernosť. Nepozeraj na svoju polomŕtvu lásku, ale na Kristovu lásku. Nie na svoju chladnú a nedokonalú modlitbu, ale na Božie pevné zasľúbenia. Nie na svoj bezmocný zápas s pokušeniami, ale na Božiu moc, vernosť, lebo nedovolí pokúšať ťa nad tvoje možnosti.“

Teraz ide o mňa, Bože. Mám dve veci, za ktoré sa modlím. Zasiahni do môjho života a splň moju modlitbu, kým zomriem. Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem…

Každá Božia reč je prečistená – dve veci žiadam od Teba.