Play

„Ježiš prezrel ich zlomyseľnosť a riekol: Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi peniaz, ktorým sa platieva daň. A oni priniesli Mu denár. Spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? Odpovedali Mu: Cisárov. Tu im riekol: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. Keď to počuli, zadivili sa, opustili Ho a odišli.“ Evanjelium podľa Matúša 22:18-22

Keď chceli Pána Ježiša chytiť v Jeho slovách, začali tým, že o Ňom vyslovili uznanlivé slová. Vydávali sa za takých, ktorí chcú počuť Jeho názor, pretože vždy bol pravdivý a nebral ohľad na človeka.

Ale to, čo ich zaujímalo, to vôbec nebol Ježišov názor. Išlo im o to, aby z Neho dostali vyjadrenie, ktoré by mohli proti Nemu použiť.

Na to musíme byť pripravení aj my. Odporcovia Božieho kráľovstva, ktorí nás chcú zničiť, sa môžu k našej práci na Božom kráľovstve stavať veľmi pozitívne. Ale nie je to preto, aby nás uznali, ale preto, aby nás dostali.

Podobne ako nastavili pascu Pánovi Ježišovi vo vzťahu k cisárovi, môžu nastaviť pasce nám vo vzťahu k politike.

Ale Ježišova odpoveď odhaľuje falošnosť a pokrytectvo, s ktorým prichádzajú. Zároveň nám to ukazuje, ako sa my kresťania máme zachovávať k vrchnostiam a spoločnosti, v ktorej žijeme.

Daj cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je Božie.

Len ten, kto dáva Bohu to, čo Mu patrí, dáva cisárovi to, čo je cisárovo! Kto nedáva Bohu to, čo je Jeho, dáva cisárovi príliš veľa, alebo príliš málo.

„Cisár“ k nám prichádza v mnohých podobách. Súhrnne to môžeme nazvať tak, že tu ide o vzťah kresťana k politike a k spoločnosti, v ktorej žije.

Aby sme správne obstáli v politike a v spoločnosti, je potrebné dávať Bohu to, čo je Božie!

Všetci, ktorí tak nerobia, z pohľadu Božieho svetla končia zle!