Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“ Evanjelium podľa Matúša 5:5

Krotký, to je slovo, ktoré býva často zle pochopené. Človeku sa zdá, že jeho význam je byť zvlášť utiahnutý, báť sa povedať svoj názor, alebo byť príliš opatrný. Ale to je nedorozumenie. Pán Ježiš hovorí sám o sebe: „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci.“ (Mt 11:29) Pán Ježiš sa nebál povedať svoj názor. On nebol slabou osobnosťou.

Krotký, to znamená vložiť svoju vec do Pánovej ruky.

V tridsiatom siedmom žalme máme verš, ktorý môžeme použiť ako definíciu pre slovo krotký. „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a on vykoná.“

Sme vyzvaní k tomu, aby sme v našej krotkosti boli vzorom pre ostatných ľudí.

Máme dať vedieť ostatným, že sa spoliehame na Pána Ježiša. Ostatní ľudia majú vedieť, že Pán Ježiš sa stará o našu vec.

Dôvera v Pána produkuje myseľ, ktorá nedôveruje sebe. Nemôžeme ďalej kráčať, kým nemáme vieru, čo Pán chce, aby sme uskutočnili. Často musíme čakať na Pánov čas a držať sa v úzadí, aj keď si ostatní ľudia myslia, že by sme mali ísť vpred.

Niekedy sa deje opak. Musíme kráčať tam, kde si ostatní myslia, že by sme sa radšej mali držať v úzadí. Niekedy sme jednoducho nútení povedať svoj názor tam, kde sa nás naň nikto nepýta.

Či kráčame, alebo či sme v úzadí, stále to má tú istú príčinu. Máme svoju vec uloženú v Pánovi a sme od Neho závislí.

Z ľudského hľadiska sa zdá často nepraktické dôverovať Pánovi. Ale jedného dňa sa ukáže, že tí, ktorí takto konajú – a len tí, budú dedičmi zeme.