Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina! Dopytujte sa na Hospodina a na Jeho silu, hľadajte ustavične Jeho tvár!“ Prvá kniha kronická 16:10–11

Kresťan nemôže byť nikdy so sebou spokojný. Nikdy sa nemôže uspokojiť so svojimi zážitkami a skúsenosťami. Aj keby nás Pán Boh mocne používal v práci pre Božie kráľovstvo.

Božie svetlo stále svieti do nášho srdca. Čím bližšie prichádzame k svetlu, tým lepšie vidíme vlastnú nečistotu. Čím viac kresťan rastie v milosti a poznaní Pána, tým viac vidí, aký je bezmocný a chudobný. Táto skutočnosť trápi kresťana: Nie je Pán Ježiš zo mňa unavený? Môžem stále znova prichádzať s tou istou úbohosťou a s hriechmi? Môžem rátať s tým, že ma Boh počuje?

Je pre nás dobré, že Boh nám na tieto a podobné otázky dal odpoveď. „Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina.“ (1Kron 16:10) „Tí, ktorí Hospodina hľadajú, nemajú nedostatku v ničom dobrom.“ „Blízky je Hospodin tým, čo sú skrúšeného srdca.“ (Ž 34:11.19)

Božia odpoveď je jasná.

On pamätá na to, na čo my tak ľahko zabúdame: Ježišovo meno! Týmto menom sa máme chváliť. V tomto mene je pre nás otvorené nebo. V tomto mene prijímame všetko, na čo máme v Ježišovom mene právo.

Nepozeraj sa na seba, alebo na svoju slabú modlitbu! Ale rob to, čo ti prikazuje Boh – hľadaj Hospodina a Jeho silu, hľadaj ustavične Jeho tvár!

Nie tvoja modlitba je rozhodujúca, ale Ten, na ktorého sa obraciaš. Pozri sa na Neho! On nie je bezmocný a chudobný. Vždy v Ňom nájdeš pomoc, v každej veci, aj v tom najhoršom, čo sa ti môže prihodiť.

Hľadaj Ho a spoľahni sa na Neho! Chváľ sa Jeho svätým menom!