„… a Písmo nemožno zrušiť…“ (J 10:35)
Alexander Du. odovzdal svoj život Pánovi pre službu v Indii. Keď sa tam plavil, loď stroskotala pri Myse dobrej nádeje. Ľudia sa zachránili. Ako tak stál na brehu, vlny prinášali malý predmet. Zrazu ho jedna obrovská vlna vyhodila na piesok. Zohol sa a na jeho údiv to bola jeho Biblia, v ktorej čítaval každý deň a ktorá mu ostala teraz jediná z osemstozväzkovej knižnice, ktorú si so sebou viezol. Ticho ďakoval Pánovi, že mu zachoval to najvzácnejšie. Zvolal priateľov a čítal im: „Tí, ktorí sa plavia po mori, vidia skutky Hospodinove a jeho divy v hlbine.“ Ešte raz loď stroskotala pri brehu Indie, niekoľko míľ od miesta jeho určenia. Du. nemal iné prístrešie, a tak strávil noc v pohanskom chráme. Na druhý deň začal prácu medzi ľudom, ktorému bol povolaný slúžiť.
Bude aj pre teba dnes Božie slovo hlavným vodítkom?
I ja ku tomu svetlu jasnému obraciam srdce zovrené.
Vzhliadni naň, Bože, veľký v milosti, je krvou Pána skropené.
PS 8, 4

