Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Nejedna cesta vidí sa človeku správna, ale nakoniec sú to cesty smrti.“ Príslovia 16:25

Tento svet dokáže vyzerať veľmi príťažlivo, obzvlášť keď si mladý. Zapneš telku alebo pozeráš film a hriech vyzerá tak lákavo. Vďaka nim vyzerajú veci ako nezákonný sex, drogy, žúrky, pitky a cudzoložstvo úžasne. Je tragédia, že táto sieť vťahuje človeka za človekom, potom ho požuje a vypľuje.

Presne to sa stalo Judášovi Iškariotskému. Zradil Ježiša za tridsať strieborných, a kam ho to priviedlo? Nikam.

Matúšovo evanjelium nám hovorí: „Keď Judáš, Jeho zradca, videl, že Ho odsúdili, rozľútostený vrátil veľkňazom a starším tridsať strieborných a povedal: Zhrešil som, zradiac krv nevinnú.“  (27:3-4)

Verím, že ak by sa Judáš vrátil k Ježišovi a povedal Mu: „Pane, zradil som Ťa. Uvedomujem si, že pre to, čo som spravil, pôjdeš na kríž, ale veľmi Ťa prosím, odpusť mi,“ dokonca aj vtedy by mu Ježiš odpustil.

Ale Judáš sa s prosbou o pomoc neobrátil na Boha. Namiesto toho sa obrátil na náboženských vodcov, ktorí mu v podstate povedali: „Je to tvoj problém, nie náš. Vypadni!“ Potom Judáš šiel a ukončil svoj život.

Ak sa obrátime na náboženstvo, v hodine ozajstnej núdze nám neposkytne reálnu pomoc, lebo ho vytvoril človek. Pozostáva z rituálov, z toho, čo robíme pre Boha, nie z toho, čo Boh urobil pre nás.

Naopak, kresťanstvo je vzťah s Ježišom Kristom. Za nás šiel na kríž a vylial svoju krv, pretože nebol iný spôsob, ako naplniť požiadavky spravodlivého a svätého Boha, od ktorého sme boli oddelení.

Náboženstvo ani morálka to nemôžu urobiť. Preto Ježiš prišiel na túto zem a zaplatil takú extrémnu cenu za naše hriechy.