Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“ Žid 12,2

Boha uráža, ak povieme, že všetky náboženstva majú pravdu a Ježiš je len jednou z mnohých ciest k Bohu. Ak by boli naozaj všetky náboženstvá pravdivé, myslíš si, že Boh Otec by nechal svojho Syna prejsť agóniu kríža?

Ježiš, ktorý je Boh, je vševediaci. On vedel, čo sa stane. Bol si plne vedomý hrôzy ukrižovania, ktorá ho čakala za rohom. On vedel, že jeho učeníci ho opustia a že Júdaš Iškariotský ho zradí. Vedel, že Šimon Peter ho zaprie.

Ježiš vedel, že po bičovaní bude mať na chrbte otvorené rany, že tŕňová koruna mu bude tlačiť na hlavu, že bude bitý, opľutý a nakoniec ukrižovaný. No najhoršie zo všetkého bolo, že vedel, že ponesie hriech celého sveta. A na chvíľu od toho ustúpil.

Biblia hovorí, že Ježiš bol „muž bolestí, ktorý poznal choroby.“ (Iz 53,3) Zdá sa, že bolesť, ktorú zažil v Getsemanskej záhrade noc pred ukrižovaním, bola nahromadením všetkej bolesti. Nemyslím si, že si vieme plne uvedomiť, čím prechádzal. A on to urobil pre nás.

List Židom 12 nám ukazuje, čo ho poháňalo dopredu: „… napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“ (v. 2) Radosť, čo ho čakala, priateľu, bola radosť z poznania, že my vďaka tomu vstúpime do vzťahu s Bohom.

Ježiš to nechcel obísť. Odmietol vyrušenie. A neustúpil z cesty, na ktorej musel okúsiť smrť za každého jedného z nás. Ježiš musel vypiť ten pohár. Musel ísť na kríž a zomrieť za naše hriechy.