Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“ List apoštola Pavla Rímskym 8:15

Duch synovstva je Boží Svätý Duch.

On nám ukázal náš hriech. On nás pritiahol k Pánovi Ježišovi. A keď sme prišli k viere v Pána Ježiša, začal v nás prebývať Svätý Duch.

Nie sme Božie deti preto, lebo sme dostali Ducha synovstva, ale naopak; preto sme dostali Ducha synovstva, lebo sme Božie deti. Vidíme to v Liste apoštola Pavla Galatským (G 4:6): „A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče!“

Aká je teda podmienka na to, aby sme boli Božími deťmi?

Je to nezaslúžené, je to zdarma, z Jeho milosti, skrze vykúpenie v Pánovi Ježišovi Kristovi. (R 3,24) Nie je daná žiadna podmienka, ktorú musíme naplniť na to, aby sme boli Božími deťmi, len jednoducho prijať Pána Ježiša a vložiť v Neho svoju dôveru. Detstvo nám je dané zdarma, v Pánovi Ježišovi. Všetci, ktorí tento dar prijímajú, stávajú sa Božími deťmi skrze vieru v Pána Ježiša Krista.

Vtedy prichádza Duch synovstva do srdca ako dôsledok, že sme vo viere prijali Pána Ježiša. Tento Duch v nás pôsobí tak, že môžeme k Bohu vo viere volať.

Sú dve veci, ktoré môžeme volať. Jednou je volanie v radosti, oslavovanie. Druhou je volanie v núdzi, keď človek kričí o pomoc.

Slovo, ktoré je použité tu, znamená volať, kričať v núdzi zo srdca, volať v ťažkostiach!

Boží Duch pôsobí ako Duch synovstva v našich srdciach tak, že keď sme v núdzi, môžeme k Bohu volať v dôvere tak, ako volajú deti k svojmu otcovi.

Abba je aramejské slovo. Je výrazom dôvery. V skutočnosti znamená: Otecko! Ale nie je slušné preložiť to takto. Preto je to preložené ako Otec. (V Nórsku Pánova modlitba začína: „Náš Otec“. Je to v bázni pred Bohom ; podobne aj staršie deti a dospelí hovoria otcovi len ’otec’.) A to tiež ukazuje, že je to Božia vôľa, aby Jeho veriaci volali k Nemu v dôvere vtedy, keď im je ťažko.

Používaj toto právo!