„… budete mi svedkami…“ (Sk 1:8)
Pri jednom veľkom autodafé (hromadnom upaľovaní) vo Valladoline 24. decembra 1559 bol upálený kazateľ Gonzales so svojimi dvomi sestrami a ešte osemnástimi inými kresťanmi. Koly, ku ktorým boli priviazaní, boli blízko seba. Keď bolo drevo zapálené, bolo počuť sestry, ako sa posilňujú odriekaním vyznania viery. Brat mal dovtedy v ústach kolík. Teraz mu ho vybrali. Tých niekoľko minút, ktoré mu ešte ostali, použil na to, aby povzbudzoval svojich spolutrpiteľov a spieval s nimi 109. žalm, kde v štvrtom verši stojí: „Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.“
Keby sa malo znova trpieť pre Pána Ježiša, bol by si tiež ochotný položiť svoj život za Neho?
Oj, áno! Tam nad horami chystá Ježiš krásny dom!
Sladký pokoj po únave i koruna čaká v ňom.
Skončilo sa premáhanie, bolesť, krivda,
odriekanie navždy v slávnom mieste tom!
PS 268, 5

