Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Abrám býval v Kanaáne, ale Lót býval v mestách Okolia jordánskeho a posunul si stany až po Sodomu.“ (1M 13:12)

Keď sa Lót oddelil od Abraháma, bolo to dobré pre Abraháma, ale zlé pre Lóta. Jasným znakom duchovného úpadku je, keď zistíme, že sa chceme vzdialiť od zbožných ľudí.

Ak naozaj kráčaš s Pánom, budeš chcieť byť v blízkosti zbožných ľudí. A ak nechceš byť v blízkosti zbožných ľudí, naznačuje to, že v tvojom živote nie je niečo v poriadku.

V 13. kapitole Prvej Mojžišovej knihy sa píše: „Abrám býval v Kanaáne, ale Lót býval v mestách Okolia jordánskeho a posunul si stany až po Sodomu.“

Povedzme, že by sme vtedy Lóta zastavili a povedali: „Čo to robíš? Prečo sa približuješ k Sodome?“

Mohol odpovedať: „Najprv by som chcel povedať, že som veriaci človek. Nikdy by som nerobil veci, ktoré robia ľudia v Sodome. Skúmam túto kultúru. Možno ich dokážem ovplyvniť. Nebudem im kázať, ale možno ich svojím životným štýlom ovplyvním a pomôžem im stať sa lepšími ľuďmi.“

Lót sa približoval k Sodome, zatiaľ čo Abrahám sa približoval k Bohu. A vtedy zasiahol Pán. V zaujímavom reťazci udalostí nepriateľské sily zaútočili na Sodomu a Lót bol zajatý. Ocitol sa vo vojne, ktorá s ním nemala nič spoločné.

To bol budíček. Pán dovolil, aby sa to stalo – aby upútal jeho pozornosť.

Boh vnáša do našich životov budíčky alebo nám kladie do cesty prekážky, keď ideme nesprávnym smerom. Začína to naším svedomím, tým malým varovným bzučiakom, ktorý sa zapína, keď robíme veci, ktoré by sme nemali.

Ak sme vytrvalí, naša slobodná vôľa nakoniec zvíťazí a Boh nám dovolí robiť to, čo chceme. Nebude nám vnucovať Svoju vôľu v našom živote, ale bude nám pripomínať, aká je Jeho vôľa.