Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Kto dbá na slovo, nachádza dobro, a kto dúfa v Hospodina, je blahoslavený.“ Príslovia 16:20

V živote som nestretol človeka, ktorý by povedal: „Nechcem byť šťastný. Chcem sa mať mizerne.“ Možno sa tak zopár ľudí cíti, ale väčšina z nás chce byť šťastná.
Ježiš rozumel prirodzenej ľudskej túžbe po šťastí. Preto sa jedny z prvých zasľúbení, ktoré dal, týkajú šťastia. Nachádzame ich v Matúšovi 5, v časti, ktorú nazývame Blahoslavenstvá. Tu Ježiš opisuje, ako môžeme byť požehnaní alebo šťastní.

Je isté, že tento svet nás šťastnými neurobí. Sú ľudia, ktorí majú všetko, čo sa zdá byť nevyhnutné pre spokojnosť a naplnenie, ale stále sa cítia prázdni.
V Blahoslavenstvách nám Ježiš hovorí, ako zažívať osobné šťastie – skutočné a trvalé šťastie. No šťastie, o ktorom hovorí Biblia, sa líši od toho, čo definuje ako šťastie naša kultúra.

Šťastie v našej kultúre veľmi závisí od toho, či sa v našich životoch dejú dobré veci. Inými slovami, ak sú účty zaplatené a obloha je modrá, potom sme šťastní. Ale ak čelíme nejakým problémom, potom sme nešťastní. Šťastie závisí od toho, čo sa stane. Ale šťastie, ktoré nám ponúka Biblia, je niečo iné.

Slovo „požehnaný“, ktoré Ježiš použil v Mt 5, môžeme preložiť ako „šťastný“. Pochádza z gréckeho slova „makários“, ktoré opisovalo stredozemný ostrov Cyprus. Pre jeho geografickú polohu, príjemnú klímu a úrodnú pôdu Gréci verili, že tu nájdu všetko potrebné pre šťastie a naplnenie. Bolo to úplné, všetko obsahujúce šťastie.
Podobne aj šťastie, ktoré pre má pre nás Boh pripravené, nezávisí od toho, čo sa okolo nás deje. To znamená, že môžeme byť šťastní bez ohľadu na okolnosti.