„… o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu.“ (Žid 9:14)
Niekedy máme falošnú predstavu o tom, ako na nás má Biblia a dokonca cirkev vplývať. Chceme byť požehnanní, no nikdy nie usvedčení. Chceme byť šťastní, ale nikdy nie smutní. Túžime byť inšpirovaní a povzbudení. Z bohoslužby chceme odísť s pocitom šťastia.
Avšak ja nechcem, aby si bol šťastný, ak žiješ v hriechu. Potrebuješ, aby ťa Duch Svätý usvedčil a ukázal ti tvoj hriech, aby si sa z neho mohol kajať. Až potom odídeš z bohoslužby skutočne šťastný, pretože Ježiš povedal: „Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu.“ (Mt 5:4) Slovo blahoslavený, ktoré Ježiš použil, môžeme zameniť slovom šťastný. Daný verš si potom môžeš preložiť nasledovne: „Šťastní sú smutní, pretože budú šťastní.“
Keď sa ukončila rekonštrukcia múrov Jeruzalema, Ezdráš čítal ľuďom Božie slovo. V ôsmej kapitole Nehemiáša v deviatom verši čítame: „… Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona.“
Ako poznamenal biblický komentátor Warren Wiersbe: „Je rovnako nesprávne žalostiť, keď nám Boh odpustil, ako sa radovať, keď nás premohol hriech.“ Inak povedané: Ak si nejako v mysli dokážeš racionalizovať, že tvoj hriech je v poriadku a dokonca sa presvedčiť o tom, že Bohu tvoj hriech nevadí, potom sa nachádzaš vo veľmi nebezpečnom duchovnom stave. Ocitáš sa v nebezpečenstve zatvrdenia srdca a umlčania svedomia.
Boh nás neusvedčuje z hriechu, aby nás v zúfalstve odohnal. Usvedčuje nás z hriechu preto, aby nás poslal do otvorenej Ježišovej náruče. Lebo on zomrel na kríži a zaplatil za všetky naše hriechy.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast