Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Hospodin riekol Mojžišovi: Čo voláš ku mne? Povedz Izraelcom, aby sa pohli.“ 2. kniha Mojžišova 14:15

Situácia bola pre Mojžiša tak bezvýchodisková, ako sa len dalo. Izraelci mali pred sebou Červené more, na oboch stranách hory, a za sebou faraónovu armádu. Ľud si nedokázal predstaviť, že by Boh mohol otvoriť cestu stredom mora. Obrátili sa na Mojžiša s ponosami, ale on im nedovolil, aby mu vzali vieru. Odolal im s istotou, že Boh nás neopustí, keď Ho najviac potrebujeme.

Modlitba v sebe skrýva tajomstvo. Dávid nám v Žalme 109:4 ukazuje, že je „mužom modlitby“. Často sme so svojou modlitbou nespokojní. Nezažil si tiež, že slová sa zasekli a z modlitby zostal iba povzdych? Alebo sa tvoja modlitba zmenila na jednoduché vzývanie Ježišovho mena. Hovoril si jediné slovo: Ježiš. Nedokázal si povedať, čo chceš, ale volal si Jeho meno.

Ako a za čo sa máme modliť, keď nevieme? Ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným (R 8:26). Ak si zachránený Božou milosťou, si príbytkom Ducha Svätého a vzdychanie vychádza z tvojho srdca priamo k Bohu.

Keď si to uvedomíš, neprestaneš sa modliť slovami. Naopak, prichádzaš pred Hospodina s novou otvorenosťou. Tvoja modlitba nie je tak beznádejná ako si myslíš. Modlíš sa v Ježišovom mene, čo znamená, že Jeho krv očisťuje tvoju modlitbu od všetkého sebectva a hriechu. Ježiš mení tvoju modlitbu na svoju. Prekvapuje ťa, že zasahuje až k Božiemu srdcu?

Modlitba nie je vecou metód, či dobre sformulovaných slov. Nie, modlitba je hlboká závislosť srdca na Ježišovi. Mojžiš nemal žiadnu inú nádej spasenia ako Hospodinov zásah. A nezostal sklamaný. Ani ty nebudeš. Sám Hospodin pripraví pre teba cestu priamo cez tmavé hrozivé more ťažkostí.

Hans Erik Nissen