Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli; my sme veriaci, aby sme si zachránili život.“ List Židom 10:39

Mnohí kresťania môžu dosvedčiť, že boli spasení, keď sa už viac nebránili.

Spočiatku sa pokúšali polepšiť z vlastných síl. Vedeli, že rozhodujúca je Božia milosť, ale nemohli uveriť, že sa to týka aj ich. Najprv musela nastať zmena. Bola to dlhá a ťažká cesta. Neviedla k cieľu a bola nekonečná. Raz si museli povedať: Nikdy nebudeš tým, čím by si mal byť ako kresťan.

Sami nad sebou vyhlásili rozsudok smrti. Ale potom k nim prišiel Pán so svojou milosťou. Znovu a znovu im to hovoril vo svojom Slove, ale nechápali. Až teraz, keď mali prázdne ruky, už sa viac nezdráhali.

Ani Božie dieťa sa nesmie vyhýbať Božej milosti. Je to veľké nebezpečenstvo v živote kresťana. Snaha o zlepšovanie samého seba je kameňom úrazu. Teraz nejde o to stať sa kresťanom, ale zotrvať ako kresťan. Skôr, ako si to uvedomíš, budeš tak zamestnaný tým, čo máš robiť ako kresťan, že budeš o tom viac rozmýšľať ako o čomkoľvek inom. Znovu si vstúpil do beznádejného boja. Všetky porážky ťa odradia. Si v pokušení všetkého sa vzdať. Radosť sa vytratila. Úzke spoločenstvo s inými kresťanmi skončilo. Sám si sa stal centrom svojho duchovného života.

Čo máš robiť? Musíš sa vrátiť na začiatok, keď si sa nevyhýbal Božej milosti. Veď si nepozorovane vkĺzol do takého kresťanského života, kde milosť nie je všetko. Tvoje nešťastie nie je v tom, že si v mnohom zlyhal. Ani to nie sú tvoje hriechy, ktorých počet rastie. Tvoje nešťastie je v tom, že si sa odklonil od Božej milosti.

Preto sa musíš vzdať svojich pokusov o zlepšenie. Namiesto toho sa musíš zveriť do Božej milosti. Musíš žiť pod slovom nezaslúžená (milosť). Tvojím centrom musí byť nekonečné bohatstvo, ktoré máš v Ježišovi. Potom sám Pán spôsobí v tebe, čo Mu je milé. Potom uveríš a budeš spasený.