Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„… keď pôjdeš cez oheň nepopáliš sa, a plameň sa ťa nechytí.“ Iz 43:2 (preklad prof. Roháček)

Správanie Šadracha, Méšacha a Abéd-Néga bilo do očí. Kráľ Nebúkadnecar vztýčil obrovskú pozlátenú sochu samého seba a vyžadoval, aby sa jej každý klaňal. Tí, ktorí si dovolili neposlúchnuť, mali byť hodení do ohnivej pece.

Poklonil sa každý okrem Šadracha, Méšacha a Abéd-Néga. Nebúkadnecar sa však rozhodol dať im ešte jednu šancu. Ale oni mu povedali: „Keď to musí byť, náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece, a vyslobodí nás aj z tvojej ruky, kráľu. Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať.“ (Dan 3:17-18)

Kráľ to tak rozčúlilo, že prikázal rozpáliť pec sedemkrát viac. Dokonca aj vojaci, ktorí Šadracha, Méšacha a Abéd-Néga viedli k jej otvoru, zahynuli.

Kráľ si myslel, že je to ich koniec. Nemohol uveriť vlastným očiam, keď vo vnútri zahliadol štyri nejasné postavy , ktoré sa prechádzali ako na príjemnej nedeľnej vychádzke. Povedal: „Neuvrhli sme troch poviazaných mužov do ohňa? … Ja však vidím štyroch mužov voľne sa prechádzať v ohni, a niet na nich stopy porušenia. Ale výzor štvrtého je podobný synovi bohov.“ (verše 24 a 25)

Som presvedčený, že to bol Ježiš Kristus, kto sa v tej rozpálenej peci prechádzal so Šadrachom, Méšachom a Abéd-Négom.

Boh v Izaiášovi povedal: „Keď budeš kráčať ohňom trápenia, nepopáli ťa, plamene ťa nestrávia.“ (Iz 43:1, preklad z angl. originálu)

Možno si dnes uprostred skúšky ohňom. Pán je s tebou.