Zamyslenia

„Obnov nás, Hospodine, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení.“ (Ž 80:20)

V cirkvi často počúvame slovo prebudenie.  Možno sa však pýtame, čo presne prebudenie je. Myslím si, že toto slovo príliš mystifikujeme a preto nemusíme nutne chápať jeho skutočný význam.

Prebudenie je iný výraz pre osvieženie, obnovu alebo jednoducho návrat niečoho do svojho pôvodného stavu.

Napríklad, keď niekto kúpi staré auto zo šrotoviska, urobí na ňom karosériu, premaľuje ho, pridá nové pneumatiky a disky a vloží nový motor, je to obnova. Keď ho vidíte jazdiť po ceste, nemôžete uveriť, že je to to isté auto.

Alebo ak máte rastlinu, ktorá vädne, ale po zalievaní opäť ožije, aj to je obnova.

Žalmista sa modlil: „Či nás Ty znova neoživíš, aby Tvoj ľud mal v Tebe radosť?“ (Ž 85:7) A Žalm 80:20 hovorí: „Obnov nás, Hospodine, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení.“

Prebudenie je osvieženie. Prebudenie je obnova. Pre veriaceho je prebudenie návratom k prvému rozkvetu vzťahu lásky s Ježišom Kristom. Niekedy, keď už nejaký čas kráčame s Pánom, vášeň začne slabnúť. Horlivosť sa začne vytrácať a my už nemáme také nadšenie z chôdze s Pánom ako predtým.

Pri kráčaní s Kristom chceme dlhú životnosť, ale nechceme obetovať svoju vášeň.

Prebudenie nastáva vtedy, keď Boží ľud opäť ožíva, pretože je osviežený. Bol naplnený a obnovený do pôvodného stavu.

A čo je pôvodný stav? Je to ten istý stav, v akom bola cirkev v prvom storočí, cirkev z knihy Skutkov apoštolov. Je to cirkev, ktorá obrátila svoj svet hore nohami.