Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Otče náš, ktorý si v nebesiach.“ Evanjelium podľa Lukáša 11:2

Takto sa začína modlitba, ktorú nás naučil Pán Ježiš.

V skutočnosti nikto nemôže použiť takéto oslovenie Boha v nebi, okrem tých, ktorí veria v Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa. Pretože len ten, kto verí v Pána Ježiša, sa voči Bohu nachádza vo vzťahu dieťaťa k Otcovi.

To ale neznamená, že túto modlitbu máme zakázať tým, ktorí ešte neveria. Nemáme na to právo. Táto modlitba môže byť úprimným vyjadrením toho, že človek začína hľadať Boha, pretože je v núdzi a naozaj túži obrátiť sa k Nemu a k Jeho pomoci.

Keďže veríme v Ježiša Krista, Boh je naším Otcom a v tejto modlitbe Ho môžeme aj tak nazývať. Je to obrovská vec. Ty, ktorý veríš v Pána Ježiša, máš právo nazývať všemocného Boha v nebi svojím Otcom!

Toho, ktorý stvoril nebo a zem, more a všetko v ňom. Rozmýšľaš nad tým, čo to znamená?

Ťažko je počítať s Božou starostlivosťou vtedy, keď sme v obrovských ťažkostiach, keď stojíme pred neriešiteľnými problémami, alebo keď sa cítime odsudzovaní svojím svedomím za naše hriechy a neveru.

Ako keby sme nevládali veriť, že sa postará aj o nás.

Pamätajte, čo hovorí Pán Ježiš. Nech sa vám srdce nestrachuje. Verte v Boha a verte vo Mňa. Keď veríš v Pána Ježiša, si v Božej otcovskej starostlivosti. Pán Ježiš chce, aby sa nám tejto starostlivosti dostalo, aby sme privolali na pomoc všemocného Boha slovami Otče náš.

Toto dokazuje, aké obrovské právo a požehnanie sme v tejto modlitbe získali. Na to myslite vždy, keď sa ju modlíte!