Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Ja za nich prosím; nie za svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú Tvoji.“ Evanjelium podľa Jána 17:9

Časť evanjelia, z ktorej sú vybrané tieto slová, sa nazýva Ježišovou arcipastierskou modlitbou.

V nej sa Pán Ježiš modlí za svojich učeníkov. V prvom rade za svojich apoštolov, ale aj za všetkých, ktorí skrze ich Slovo prídu k viere v Neho.

„Ja za nich prosím, nie za svet prosím,“ hovorí Pán Ježiš svojmu Otcovi v nebesiach. Tieto slová musíme pochopiť správne. Neznamená to, že Pán Ježiš neprosil za ľudí vo svete a za ich spásu. Na kríži prosil za svojich nepriateľov, a je taký istý aj dnes, až naveky. Aj tvoji blízki priatelia, ktorí nie sú obrátení, alebo iní, ktorých v modlitbách prinášaš pred Pána Ježiša, aj oni sú predmetom Jeho modlitieb.

Ale v tejto v arcipastierskej modlitbe sa Pán Ježiš modlí len za tých, ktorí v Neho veria.

O nás, ktorí v Neho veríme, hovorí, že patríme Bohu. Sme Božím vlastníctvom, pretože patríme Pánovi Ježišovi. Všetko, čo Pán Ježiš má, je Otcovo. A všetko, čo má Otec, patrí Pánovi Ježišovi. Nedokážeme pochopiť hĺbku týchto slov. Sú oveľa hlbšie, ako môžeme pochopiť a nieto ešte vysloviť. Ale jednu vec chápeme. V tejto Ježišovej modlitbe spočíva nepochopiteľné bohatstvo. Pán Ježiš sa modlí tak, že Ho učeníci môžu počuť. Môžu sa neskôr na Jeho modlitbu odvolávať. Pán Ježiš chce, aby sme s touto Jeho príhovornou modlitbou počítali.

Keď Boží Syn zaujal svoje miesto po Otcovej pravici, pokračuje v modlitbách za tých, ktorí v Neho veria.

„Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich.“ (Žid 7:25)

To isté sa hovorí aj v Liste apoštola Pavla Rímskym 8,34: „Kristus … sa aj prihovára za nás“.

Je to Boží úmysel, aby si podľa toho žil.