Zamyslenia

„Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť.“ List Židom 10:14

Niektorí ľudia si myslia, že dokážu žiť zrelý kresťanský život od chvíle, keď začnú veriť v Ježiša. To je však mylná predstava, ktorá má vážne následky.

Hriešnik, ktorý verí v Ježiša, má celé a úplné spasenie. Nič mu nechýba. Ježiš mohol na Veľký piatok zobrať so sebou zločinca do raja.

Čo by sa stalo, keby zločinca sňali z kríža, kým ešte žil, a pokračoval by vo svojom živote na zemi?

Potom by musel vyrásť z dieťaťa v Kristovi na dospelého kresťana. To sa nemohlo stať za deň, mesiac alebo rok.

Božie dieťa sa posväcuje po celý svoj život. Zjavné aj skryté hriechy sa musia odstrániť. Staré sebecké ja musí zomrieť a nové musí rásť.

S týmto bojom sa spája mnoho duševnej úzkosti a bolesti. „Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli.“ (G 5:17)

Boj je však nevyhnutný. Bez neho duchovný život zomiera a kresťan nie je posvätený.

Ale Boh ti dáva úžasný pokoj. Nie je to tvoje viac menej úspešné posväcovanie, čo ťa privedie do cieľa. Inými slovami, tvoj duchovný rast ťa nespasí.

Ježiš ťa jedinou obeťou urobil dokonalým naveky. Nemôžeš priniesť obeť, ktorú Ježiš už priniesol. Viedol ťa celou cestou k spáse, ktorá trvá naveky.

V tejto zvesti je veľa pokoja. Ty si však nemyslíš, že rastieš v svätosti. Práve naopak, prežívaš to, ako keby v tebe rástol hriech.

Vtedy sa musíš len upokojiť tým, že Ježiš ťa zachránil jedine milosťou.