„Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Veď keby boli bývali z nás, zostali by s nami; ale (odpadli), aby sa ukázalo, že nie všetci sú z nás.“ (1J 2:19)
V momente, keď praktizujúci kresťan akoby z ničoho nič odíde od Pána, mnohí sa pýtajú: „Stratil spasenie?“
Myslím, že by sme sa skôr mali pýtať: „Mal vôbec niekedy spasenie?“ To, či je niekto naozaj úprimným kresťanom, ukáže len čas. Ako teda zistíš, či si naozaj zachránený? Skús si položiť tieto otázky:
Je Ježiš Kristus Pán? (1J 4:15) Kresťanstvo je o Ježišovi. Ak nemáš vzťah s Ježišom, neviem, kým si. Možno si náboženský človek, ale určite nie si skutočným kresťanom.
Počúvam Kristove prikázania? (1J 5:3) To neznamená, že kresťania sú bezhriešni. No ak si kresťan, mal by si hrešiť stále menej a menej.
Cítim sa zle a nešťastne, keď hreším? (1J 3:9) Ak naďalej hrešíš bez výčitiek a bez presvedčenia, mal by si sa sám seba spýtať, či si skutočne kresťanom.
Vyhýbam sa zlému? (1J 5:18) Alebo skôr žiješ život na hrane? Otázka, ktorú by sa kresťania nemali pýtať, je: „Ako ďaleko môžem zájsť a stále sa nazývať kresťanom?“
Milujem iných kresťanov? (1J 5:1) Ak miluješ Boha, miluješ aj Jeho deti. Ak máš pocit, že nechceš svoj čas tráviť s inými kresťanmi, pravdepodobne niečo nie je v poriadku.
Všetko sa ukáže na konci. Skutočný kresťan sa vždy vráti domov.