Zamyslenia

„… a [Ježiš] povedal: Choď, umy sa v jazere Siloe. Odišiel teda, umyl sa a vrátil sa vidomý.“ (J 9:7)

Počujte, čo hovorí sv. Augustín vo výklade tohto evanjelia: „Všetko, čo robil Kristus, sú skutky a slová. Sú to skutky, pretože sa stali a vykonal ich Kristus. Sú to slová, pretože niečo ukazujú a znamenajú. Toto je skutok, keďže slepý začal vidieť. Sú to tiež slová, lebo znamenajú každého človeka narodeného z Adama. Lebo my všetci sme slepí a naše svetlo a osvietenie je len z Krista, nášho dobrého a milujúceho Boha. Aby človek pochopil tento rozdiel medzi skutkom a slovom, potrebuje mať osvetlený rozum. Lebo koľko bolo tých, čo videli ten čin, ale neuvedomili si jeho význam? Videli ho ako skutok, ale slovo, význam, im zostal skrytý. Ale ak by to pochopili, určite by povedali: „Beda, ja som viac slepý ako on.“ A toto je ten správny zmysel. A takto je to až podnes: Sú mnohí, čo sa pred svetom zdajú veľmi mocní, schopní, múdri, zbožní, svätí, cudní, čistí a podobne. Ale vždy sa nájde zbabelec pri mocnom, blázon pri múdrom, bezbožník pri zbožnom, nesvätý pri svätcovi, chorý pri zdravom, škaredý pri krásavcovi a pod. Pozri sa takto na celé ľudstvo a nájdeš bohatých i chudobných, pekných i škaredých, ochotných i neochotných, radosť a smútok, schopnosť a neschopnosť, múdrosť a bláznovstvo, dobrotu aj skazenosť, akokoľvek to nazveš, podvod či zlo, urodzených aj nízkeho pôvodu atď. A nie je to bez dôvodu, pretože Boh chce zvrhnúť zákon pyšných a vzdelaných ľudí svojou nevýslovnou múdrosťou. Preto nech si každý dáva pozor, či už má veľa, alebo málo takých darov, aby nehľadel na seba. Nech sa namiesto toho pozrie na svojho blížneho, ktorý nemá tieto dary. Potom povie: „Milý Bože, som vzdelaný alebo zbožný a pod., ale pred Bohom som blázon, som plný hriechu ako tento môj brat.“ Potom každý zistí, ako to v jeho vnútri vyzerá. Lebo Boh stanovil isté pravidlo: všetko, čo je vzácne a ospevované medzi ľuďmi, je pred Bohom ohavné a opovrhnuté. Prorok Izaiáš (11:3-4) píše: Boh vraví, že On nesúdi na základe toho, čo vidí alebo čo sa dopočuje, ale vynáša spravodlivý rozsudok, akoby chcel povedať: „Človek, keďže je človek, nesúdi viac ako vidí a počuje.“ A tak vidí človeka, ktorý je spravodlivý, mocný, pekný, zbožný atď. a nazve ho tak, ako ho vidí. Ak počuje niečo smiešne, milé alebo pekné, nazve to tak. Ale Boh toto všetko prevracia naruby: všetko, čo nazývame pekným, zábavným, bohatým atď., On označuje za úbohé, choré, slabé, nemohúce. Takže nech sa každý, kto má milosť alebo dar od Boha, naučí vyhýbať sa pohľadu na seba; nech si namiesto toho každý všimne, ako vyzerá jeho blížny, a blížneho berie ako svoj obraz v zrkadle. Potom určite musí povedať: Naozaj, Boh mi nastavil zrkadlo a knihu, z nich sa mám naučiť poznať sám seba. Ó, Bože, teraz vidím, že taký, ako je môj brat navonok, som ja vo svojom vnútri. Takto sa človek naučí poznať seba a nebyť pyšný. Vyplýva z toho tiež, že to nikto nemôže obísť. Lebo vo všetkých Kristových slovách a skutkoch vidíme len a len pokoru.

St. Louis ed., 12:1305-1307.