Zamyslenia

„Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice a nikomu nedovolil cez chrám prenášať náčinie. Potom ich učil hovoriac: Či nie je napísané: Dom môj bude sa volať domom modlitby pre všetky národy? Ale vy ste z neho urobili peleš lotrov. Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali, ako Ho zahubiť; lebo sa Ho báli, pretože všetok ľud sa veľmi divil Jeho učeniu. Keď sa zvečerilo, vyšli z mesta.“ (Mk 11:15-19)

Každý rok na Sviatok nekvasených chlebov prichádzali tisíce Židov z celého Izraela a Judska, aby obetovali v chráme v Jeruzaleme. Keďže mnohí cestovali dlhé vzdialenosti, často kupovali zvieratá na obeť v Jeruzaleme, namiesto toho, aby ich prepravovali z domova a riskovali zranenie alebo kaz, ktoré by z nich spravili nehodnú obeť. Pre židovských veriacich bolo výhodné zakúpiť ich obety po príchode. Trh pre tieto transakcie však bol zriadený na nádvorí pohanov, kde prichádzali uctievať nežidovskí hľadači Boha. Na Sviatok nekvasených chlebov bolo chrámové nádvorie naplnené dobytkom, predajcami zvierat a peňazomencami, ktorí menili regionálne meny za židovské peniaze.

Keď to uvidel Ježiš, bol nahnevaný – tak nahnevaný, že prevrátil stoly a zakázal predaj. Ale prečo? Nesnažili sa obchodníci iba pomôcť pútnikom uctievať Boha? Možno. Robili to ale na úkor tých, zo „všetkých národov“, ktorí hľadali Boha, pričom ich uctievanie považovali za bezvýznamné. Keď ich Ježiš nazýva „lotrami“, možno odkazuje na ich chamtivé finančné transakcie a na spôsob, akým okrádali pohanov o ich miesto uctievania.

Deje sa ale aj niečo iné. V podobnom opise vyčistenia chrámu je Ježiš požiadaný o znamenie svojej autority. Odpovedá: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ (J 2:19) Nehovoril ale o budove, „hovoril o chráme svojho tela“ (J 2:21). Inými slovami, keď zomrel, chrám a celý jeho systém – kňazi, obety, sláva – zomreli s Ním, pretože On sám bol paschálnym Baránkom, veľkňazom a slávou Božej prítomnosti. Keď sa pri Kristovej smrti roztrhla chrámová opona (Mk 15:38), pre každého bola odstránená bariéra medzi Bohom a ľudstvom. Ježiš sa stal „domom modlitby pre všetky národy.“ Dnes nie je potrebné cestovať do chrámu v Jeruzaleme, aby sme uctievali Boha. Neexistuje rozdiel medzi židovskými a pohanskými veriacimi. Uctievanie už viac nie je viazané na miesto, ale na osobu. Ježiš je chrámom. V Ňom stretávame Boha.

Modlitba

Pane, uctievame Ježiša ako konečnú obetu, kňaza, slávu a chrám. Pripojme sa teda k Nemu, aby sme milovali Jeho meno a boli Jeho služobníci (Iz 56:6). Nech v Kristovi prídu k Tebe všetky národy – blízke i vzdialené (Iz 56:8). V Kristovom mene. Amen.