Zamyslenia

„Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“ J 3:3

Podľa týchto slov sú dobré skutky a druhá časť učenia, konkrétne, kázanie o dobrých skutkoch, veľmi málo dôležité. Kristus tu neodmieta dobré skutky, pretože skutky sú tiež dobré, ale majú svoj význam a svoje miesto a tam majú zostať, lebo – v porovnaní s časťou učenia, o ktorej hovorím (viera a znovuzrodenie) – sú úplne nepodstatné, pretože nás neprivedú do neba. Ani neoprávňujú človeka vidieť nebeské kráľovstvo alebo vojsť do večného života, do ktorého sa človek musí znovu narodiť. Nikto nepatrí k cirkvi, kým sa znovu nenarodí. Tieto slová sú priame a jasné. Nikodém je tiež dostatočne dobrý a nechýbajú mu dobré skutky: Pokoruje sa a prichádza k Pánu Kristu… A predsa mu Pán hovorí: Táto pokora a svätosť sú daromné a on sa nedostane do neba, ak sa znovu nenarodí. Tí, ktorí tomuto veria a považujú to za pravdu, môžu ľahko odpovedať na spravodlivosť a sväté úvahy moslimov a všetkých tých ľudí, keď sa jeden zviaže povrazmi, druhý si oblečie náboženské háby a ďalší chodí na púte. Odpoveď každému z nich by bola: Aj keď prednášaš dlhé modlitby a postíš sa, alebo buduješ skromné príbytky, tieto skutky ťa neprivedú do neba. Rovnako, ani navlečením nábožných šiat to nedosiahneš. Ale deje sa to takto: Musíš sa znovu narodiť. To znamená: Teraz si mŕtvy so všetkými tvojimi činmi, celým bytím a životom; si zavrhnutý a s touto svätou a farizejskou spravodlivosťou si bezcenný… Uvažuj nad týmto príkladom: Dieťa, ktoré sa má narodiť o dva roky, je teraz nič. Mladá žena, ktorá ho má vynosiť a porodiť, je ešte panna. Dieťa, ktoré sa má z nej narodiť je nič; nič nemôže urobiť. Lebo to, čo samo najprv nemá život, nemôže nič vykonať, s tým musí súhlasiť každý. Takto je to aj so všetkými skutkami, nezáleží na tom, aké vzácne a dobré sú, nie sú vôbec nič, keď sa dejú pred znovuzrodením. Tieto skutky nie sú nič iné len hriech a smrť… Tým, že toto učíme, neodsudzujeme dobré skutky, ale chceme, aby sa ľudia pripravili a najskôr sa znovu narodili; až potom môžu konať dobré skutky. Tešili by sme sa takým ľuďom, čo úprimne konajú dobré skutky. Človek musí kázať o tom druhu ľudí, ktorí môžu konať dobré skutky… Naši protivníci tomu nerozumejú; preto kričia, že zakazujeme dobré skutky, čo je lož. Lebo najlepšie učíme o dobrých skutkoch a hovoríme, že dobré skutky môžu konať len tí, ktorí sa znovu narodili a ktorí sú narodení a stvorení pre dobré skutky (Ef 2:10). Len zakazujeme, keď niektorí chcú konať dobré skutky, zatiaľ čo ešte nie sú tými, ktorí ich konajú, pretože sa ešte do nich nenarodili. Lebo dobré skutky sa majú konať, ale majú ich konať iba tí, ktorí sa narodili ako nový človek, a tí, ktorí majú a môžu konať dobré skutky. Ak má tesár postaviť dom, musí najskôr jestvovať on sám. Lebo čo postaví, ak sa ešte nenarodil? Takto usudzuj aj tu o dobrých skutkoch… Ľahko sa dá obliecť nábožné rúcho, ale najprv sa opýtaj, či si sa nanovo narodil; potom sa opýtaj na skutky, ktoré máš konať… Toto je naše učenie: Skutky všetkých ľudí sú nič a konajú ich zbytočne, ak sa najprv znovu nenarodia.

St. Louis ed., 7:1851-1854.