Zamyslenia

 „Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.“ (Mt 28:5-6)

Toto sa stalo počas Veľkej noci spolu so zjavením nášho drahého Pána Ježiša Krista, ako môžeme čítať v evanjeliách. Je preto naozaj dôležité, aby sme túto časť dobre poznali. Je to súčasť našej viery, od ktorej závisí naozaj veľa, ako sa môžete dočítať ďalej. Nestačí, aby sme dobre poznali tento príbeh. Musíme sa tiež naučiť, na čo nám to slúži a čo si z toho máme brať. Budeme teda trochu hovoriť o úžitku a výhodách. Ak by totiž mal človek kázať o vzkriesení deň čo deň po celý jeden rok, aj tak by o tom nedokázal kázať dostatočne. Nik sa nedokáže naučiť dostatočne veľa o vzkriesení, je to tak bohatá téma. No ak chceme uchopiť aspoň úlomok toho, čo si máme brať zo zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista, musíme zvážiť dva rôzne obrazy. Najprv tu máme smutný, skrúšený, utrápený, žalostný a krvavý obraz, o ktorom počúvame na Veľký piatok. Kristus tam visí medzi vrahmi a umiera vo veľkej bolesti. Nad týmto obrazom by sme, drahí priatelia, mali uvažovať so srdcom, ktoré nepochybuje o tom, že toto všetko sa stalo kvôli našim hriechom. Skutočný a večný Kňaz sa rozhodol dať samého seba ako obetu a zaplatiť smrťou. Každý by si mal uvedomovať, že hriechy takto zranili a utýrali Krista a že Kristovo utrpenie je len môj a tvoj hriech. Preto keď si pripomíname tento smutný obraz plný krvi a rozjímame nad ním, mali by sme rozjímať len a len nad našimi hriechmi. A keby tu mal tento obraz byť naveky, bolo by to naozaj desivé. No aj v našom vyznaní viery spájame tieto dve časti dokopy – Kristus „ukrižovaný umrel a pochovaný bol; zostúpil do pekiel, v tretí deň vstal z mŕtvych…“ Vidíme teda, že ten prvý obraz netrvá dlho. Skôr než ubehnú tri dni, náš drahý Pán prináša odlišný, nádherný, zdravý, priateľský a radostný obraz. Robí to preto, aby sme sa naučili pevne uchopiť útechu spolu s istotou, že naše hriechy sú zničené a zomreli spolu s Kristom, ale zároveň to, že sme spravodliví a navždy zachránení skrze Jeho vzkriesenie, ako píše aj Pavol v Liste Rímskym: „… Ježiša, nášho Pána, vydaného pre naše hriechy a vzkrieseného na naše ospravedlnenie.“ (R 4:25) V 1. liste Korintským zas hovorí: „Ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A vtedy zahynuli aj tí, čo umreli v Kristovi. Ale ak jedine v tomto živote máme nádej v Krista, tak sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“ (1K 15:17-19) Tak ako predtým hriech visel na Jeho krku a pribil Ho na kríž, v druhom obraze už žiaden hriech nie je, je tam len spravodlivosť. Nevidíme bolesť ani smútok, len radosť. Nevidíme smrť, iba život – večný život, ktorý je omnoho dôležitejší ako tento dočasný život. V druhom obraze by sme sa mali oprávnene radovať. Samozrejme, ak rozjímame nad prvým obrazom, navonok je to naozaj niečo hrozné. No ak zohľadníme dôvod, ktorý je za tým všetkým, nemali by sme si viac priať nič iné. V prvom obraze totiž vidíš, ako od teba Boh berie hriechy. Boli by pre teba príliš ťažké a zničili by ťa. Preto ich položil na svojho Syna, ktorý je večný Boh a je na hriech dostatočne silný. Nechaj svoj hriechy na Ňom. Nenájdeš pre ne lepšie miesto. Vždy by ťa len ťažili a boli ti bremenom. Zváž potom aj druhý obraz, v ktorom je Pán Ježiš, ktorý bol najprv v hroznom a utrápenom stave pre tvoj hriech, už krásny, čistý, slávny a radostný. Vidíš, že všetok hriech sa vytratil. Prejdime teda k záveru. Keďže tvoje hriechy už nie sú na tebe, pretože sám Boh ich od teba vzal a položil ich na Krista, a keďže po vzkriesení už nie sú ani na Kristovi, kde teda sú? Azda nie sú pravdivé slová proroka Micheáša (Mich 7:9), že naše hriechy boli hodené do hlbín mora, kde ich nenájde ani diabol, ani žiadne iné stvorenie?

St. Louis ed., 13.1:510-512.