„Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“ 1Tes 5:18
Duchovný v nemocnici si zapísal 2 000 pacientov, ktorých poznal, boli bezpochyby vo veľmi vážnom stave a prejavovali známky pokánia. Udáva, že z tých, ktorí vyzdraveli, len u dvoch pozoroval po zotavení to, čo on považoval za výrazné zmeny v duchovnom živote. Inými slovami, keď si mysleli, že zomierajú, chceli, aby im Boh pomohol. Ale keď vyzdraveli, zabudli na Neho. Ďalej žili tak, ako chceli.
Až príliš často prosíme Boha o pomoc, no keď nám ju poskytne, neprejavíme Mu žiadnu vďaku. Čo by si si myslel o človeku, ktorý stále žiada prostriedky a služby a nikdy nemá čas sa poďakovať? (Myslím, že ich voláme deti.)
Jedna vec je poďakovať, keď je všetko v poriadku, ale my môžeme ďakovať, aj keď je nám ťažko. Premýšľaj o Dávidovi a nádherných žalmoch, ktoré zložil. Jedným z mojich najobľúbenejších je Žalm 63: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú. Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane.“ (v. 4-5)
Môžeme si myslieť, že Dávid napísal tieto slová, keď oddychoval počas nádherného slnečného dňa. Ale v skutočnosti napísal Žalm 63 v pustatine na úteku pred synom Absolónom, ktorý chcel získať jeho trón. Uprostred útrap a osobnej bolesti napísal: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú…“
Môžeme chváliť Pána, keď sa máme dobre, ale môžeme Ho chváliť, aj keď sa máme zle. Vzdávaš Mu chválu, ktorá Mu patrí?