„Ale to, čo vychádza z úst, ide zo srdca, a to poškvrňuje človeka.“ (Mt 15:18)
Zbožný muž, ktorý sa dal ľahko popudiť k hnevu, si myslel, že bude pre neho najlepšie, keď bude bývať sám na púšti.
Vybral si na bývanie jaskyňu blízko prameňa. Jedného dňa sa mu prevrátil krčah s vodou, ktorý práve naplnil, a musel znovu nabrať vodu. Urobil to pokojne a s odovzdanosťou. Ale sotva ho postavil, prevrhol sa druhý raz. Nato sa pustovník tak rozhneval, že hodil krčah o zem a rozbil ho na kusy. Tu poznal, že príčina škaredej zlosti nie je vonkajšia, ale leží v ňom samom. A tak sa vrátil medzi ľudí.
Neospravedlňuj ani ty svoje chyby vonkajšími príčinami, ale daj si očistiť svoje srdce drahou krvou Pánovou.
Každý hriech, zlosť odpustí nám Spasiteľ náš Ježiš.
Ó, poďme k nebies výšinám, kým nás volá Ježiš.
PS 145, 2

