Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skusovanie vašej viery pôsobí vytrvalosť.“ List Jakuba 1:2–3

Mnohí kresťania sa dostávajú do veľkej núdze, keď po veľkých duchovných zážitkoch prichádzajú do silných pokušení. Nehovoriac o tom, čo prežívajú, keď prídu takzvané „suché časy“, čiže časy, keď sa zdá, že v ich duchovnom živote sa nič nedeje. Vtedy začínajú pochybovať o sebe a o svojom vzťahu k Bohu. Pýtajú sa: Nebolo to, čo som zažil, to pravé? Len som si niečo nahovoril? Je to v poriadku, keď sa človek, ktorý zažil oslobodenie v Kristovi a mal možnosť vidieť také veľké veci v Božom Slove, ako som videl ja, má tak, ako sa mám teraz ja? „Milovaní, nedivte sa ohňu súženia, ktorý prišiel skusovať vás, ako by sa vám prihodilo niečo nezvyčajné.“ (1Pt 4:12) Zlodej sa nevlamuje do prázdneho domu. Satan neútočí len tak na hocikoho. Pokúša práve tých, ktorým sa zjavil Pán Ježiš, a z toho dôvodu sú strategickými bodmi v boji o Božie kráľovstvo. Ak je to možné, chce ich zničiť a zastaviť. Ale Pán Ježiš nad ním zvíťazil. Samozrejme, že Boh nás mohol ušetriť od rôznych pokušení. Ale On to nechce. Bez pokušenia nie je nijaký duchovný vývoj. Kde nie je boj, nie je ani víťazstvo. Každé pokúšanie je skúškou a každá skúška obsahuje pokušenie. Namiesto toho, aby sme boli oslobodení od pokúšania, Božie Slovo hovorí: „Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania!“ Nie preto, žeby pokúšanie bolo nejakou radosťou! Vôbec nie! Slúži však k tomu, že naša viera je vystavená skúške, a to vedie k vytrvalosti. Vytrvalosť znamená pridŕžať sa Božích zasľúbení, primknúť sa k nim a dôverovať Mu. Takáto vytrvalosť pôsobí duchovný rast a nové skúsenosti v Božom Slove!