Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu…“ Skutky apoštolov 27:34

Túto radu dal Pavol v extrémnej tiesni svojim spolucestujúcim na mori. Loď by sa rozbila na kúsky pri pobreží Malty, no všetci na palube mali byť zachránení, ak si zajedia.

Tiež si na nebezpečnej plavbe. Nie je isté, či sa bezpečne dostaneš na breh. Mnohých pohltili spenené viny.

Mal by si vedieť, že keby záchrana závisela na tebe a tvojej sile, nezvládol by si to. Odniesol by ťa prúd. Ale niekto iný ťa pevne uchopil. Nemusíš sa sám zachraňovať.

Napriek tomu musíš niečo jesť. Veľa kresťanov zomrelo na podvýživu. Prijímali stále menej a menej potravy. Na pohľad bolo všetko v poriadku. Veď predsa čítanie Biblie ani modlitba nezachraňuje, ani účasť na stretnutiach a službách Božích.

Jedného dňa však život ticho zanikol. Zaspali až do duchovnej smrti. Stalo sa to tak nepozorovane, že ani oni, ani nik iný si to nevšimol. Jediným vonkajším znakom bolo, že ich bolo zriedka vidieť tam, kde sa dala získať potrava.

Zanedbávať Božie slovo sa nepovažuje za hriech. Napriek tomu je to jeden z hriechov, ktorý priviedol väčšinu ľudí do záhuby.

Nech Boží Svätý Duch vypáli do tvojej duše ohnivými písmenami: Zober nejaké jedlo. Potrebuješ to na prežitie.

Stará prirodzenosť sa vždy vzpiera. Myslí si, že všetko ostatné je vzrušujúcejšie a zaujímavejšie. Ale pánom v živote nemá byť stará prirodzenosť.

Nový človek žije na Božom slove. Zdravý človek si k večeri sadá s radosťou. Nový človek sa teší, keď dostane chlieb života.

Božie slovo je tvoj denný chlieb. Ak ho nedostávaš, zomrieš.