Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Potešujte, potešujte môj ľud, vraví Boh váš; Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu, že skončila sa jeho otrocká služba, zmierená je jeho vina, že dostal z rúk Hospodina dvojnásobne za všetky svoje hriechy.“ Izaiáš 40:1–2

Toto je Pánovo Slovo k svojmu ľudu, ktorý sa sklonil pred Božím súdom a prijal Božie napomenutie. Je to proroctvo o tom, čo sa naplnilo v Pánovi Ježišovi.

Ten, kto sa skláňa pred Božím súdom a nechá sa Ním napomenúť poznáva, že spravodlivé by bolo, keby nás Boh od seba odvrhol.

Ale Boh od seba neodvrhuje nikoho, kto prijíma Jeho Slovo do srdca. Takých ľudí povzbudzuje.

Pán Ježiš vybojoval náš boj. Keď zomrel na kríži, náš boj sa skončil. Vtedy bol náš dlh zaplatený. Hriech je odčinený Pánom Ježišom a odstránený spred Božej tváre. Preto môžeme pokojne veriť v odpustenie hriechov.

Ale to najťažšie pre kresťana je hriech, ktorý vykonal potom, ako bol spasený. Neprivádza nás taký hriech znova do dlžoby voči Pánovi?

Nie. V Pánovi Ježišovi máme odpustené všetko raz a navždy.

Nielen že nás vykúpil z nášho dlhu, ale On sám sa stal tým, skrze koho môžeme žiť ako kresťania pred Bohom.

Keby si bol niekomu dlžný 3000 € a On by za teba zaplatil dvakrát toľko, teda 6000 €, nielenže by si bol bez dlhu, ale mal by si ešte 3000 k dobru, z ktorých môžeš žiť.

Obraz je nedokonalý, ale vedie naše myšlienky správnym smerom.

Si nielen bez dlhu, vykúpený pred Bohom, ale máš aj zástancu po pravici Božej, ktorý je tým, kým si mal byť pred Bohom ty, ale nie si.

„A keby niekto zhrešil, máme Prímluvcu u Otca, Ježiša Krista spravodlivého. On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ (1J 2:1–2)