Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Pred chúťkami mladosti utekaj; ale snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána.“ (2Tim 2:22)

Nevyrastal som v cirkvi. Vyrastal som vo svete alkoholizmu, zneužívania a bezbožnosti. Nikdy sme nechodili do kostola, spoločne sa nemodlili ani nečítali Bibliu. Tieto veci neboli súčasťou nášho života.

Vedel som, že tento svet nemá to, čo v živote hľadám, a to ma v mladom veku vyslalo na razantné hľadanie. Pri tomto hľadaní som sa však vydal mnohými nesprávnymi smermi. Jedného dňa som však na pôde strednej školy počul evanjelium a odovzdal som svoj život Kristovi. A už som sa nechcel vrátiť k svetskému spôsobu života.

Preto som bol po svojom obrátení prekvapený, keď som stretával ľudí, ktorí vyrastali v cirkvi a v Pánových veciach, a predsa ich priťahovali veci tohto sveta. Bol som tam, skúsil som to a kúpil som si tričko. A vedel som, že je to slepá ulica.

Môže byť ťažké pochopiť, ako môžeme vychovávať deti v kresťanských domovoch, a predsa ich svet stále priťahuje. Tak to bolo aj v prípade Abrahámovho synovca Lóta, ktorého priťahovali svetské veci. To spôsobilo trenice s Abrahámom, ktoré vyústili do konfliktu medzi jeho pastiermi a Abrahámovými pastiermi.

Lót bol vo vojne s Abrahámom, pretože bol vo vojne sám so sebou. A vo vojne sám so sebou bol preto, lebo bol vo vojne s Bohom. Keď sa teda Abrahám a Lót rozhodli, že je čas rozísť sa, Lót si vybral na pohľad lepšiu krajinu. Táto voľba sa však zmenila na sériu chybných krokov, ktoré viedli k Lótovmu odpadnutiu.

Vždy, keď skončíme v hriechu, je to kumulatívny výsledok malých zhovievavostí a drobných kompromisov, ktoré majú v danom čase citeľné a bezprostredné následky. Malé veci sa však nakoniec premenia na veľké.