„Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ List Židom 4:16
Je prirodzenejšie prosiť Boha, aby nám pomohol, než aby sme našli milosť na pomoc v pravý čas. Nevedomky posúvame milosť do úzadia. Spôsobuje to naša stará prirodzenosť. Tá dôveruje len tomu, čo urobí z vlastnej sily.
Preto je nevyhnutné, aby sme sa nechali poučiť a správne nasmerovať Božím slovom.
V Božom vedení všetko smeruje k tomu„ aby si zostal v milosti. Musíš ju nachádzať znova a znova. Urobíš to len vtedy, keď sa minú tvoje vlastné zdroje. Keď už nedokážeš ísť ďalej, začínaš sa pýtať, čo môže urobiť Ježiš. Keď si zúfalý kvôli sebectvu, ktoré sa ťa drží, môžeš sa uspokojiť v Tom, ktorý neprišiel, aby zachránil sám seba.
Nemôžeš nájsť väčšiu pomoc ako je Božia milosť. Keď naplní tvoje srdce, staneš sa bohatým uprostred svojej chudoby. Získaš hojnosť, hoci si budeš myslieť, že nemáš nič.
Musíš predstúpiť pred Boží trón.
Bojíš sa pred ním ukázať? Bojíš sa, že ťa odsúdi, keď sa postavíš tvárou v tvár svätému Bohu?
Pamätaj, že nie si prvý, kto stojí pred Božím trónom. Ježiš tam bol pred tebou. Vtedy dostal trest za všetky tvoje hriechy. A čo Ježiš vzal na seba, to ti Boh už nikdy nebude pripomínať.
Keď si našiel útočisko v Ježišovi, zmenil pre teba trón súdu na trón milosti. Pristupuj teda s dôverou ku trónu milosti, keď si našiel útočisko v Ňom. Boh ťa neodmietne. Nevytiahne na svetlo všetky neúspešné a nevydarené veci tvojho života.
Dovolí ti nájsť milosť. Predstav si — nájsť milosť! Keď bolo všetko povedané a vykonané, ide už len o jedno: byť obklopený Božím potešením.
Potom dostaneš všetko aj pomoc v pravý čas. Boh neprichádza neskoro. Nezabudol na teba. Jeho oko bdie nad tebou. To najlepšie odložil na koniec.