Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„… ukry ma v tôni svojich krýdel…“ (Ž 17:8)

V Indii si isté malé vtáčatko stavia hniezdo zavesené na štyroch tenkých steblách. Je to umelecké dielo so strieškou a akoby s malou verandou. Misionárka pozorovala, ako si vtáčatko robí hniezdo pred obdobím dažďov a myslela si, že tentoraz sa pomýlilo. Prišli lejaky a misionárka sa dívala z okna, ako sa malé hniezdočko kýva vo vetre. Všimla si, že bolo vystavané tak, aby listy nad ním tvorili žliabok, ktorý odvádzal vodu od hniezda. Vtáčatko si sedelo spokojne v hniezdočku s hlavičkou na malej verande a kedykoľvek padla kvapka na dlhý ohnutý zobáčik, vychutnávalo ju ako nektár. Vetry burácali, ale ono si sedelo spokojne vo svojom úkryte.

Aj ty budeš dnes bezpečný pred prudkými búrkami, keď budeš ukrytý vo svojom Spasiteľovi.

V náručí Ježišovom sladko si spočívam;
na srdci Jeho svätom slasť lásky požívam.

PS 164, 1