Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„… ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.“ 2. list Korintským 12:9

Ak chceme pochopiť, ako sa Ježišova moc dokonáva v slabosti, nepotrebujeme čítať knihy. Namiesto toho potrebujeme pozrieť sa na slabých bezmocných kresťanov, ktorí žijú v Božej milosti.

Takí kresťania sú sami osebe ničím, no poznajú svoju malosť a slabosť, preto nepredstierajú, že sú veľkí. Ich vlastná úbohosť a bieda je pre nich utrpením. Myslia si, že je pokorujúce prijať toľko milosti a lásky, a prinášať potom tak málo ovocia. Nevedia, že odrážajú silu Božej milosti.

Vo svojej bezmocnosti sa obracajú na Ježiša, ktorý žije v ich srdci a mysli po celý deň. Je pre nich celkom prirodzené rozprávať sa s Ním o malých každodenných záležitostiach. Nedokážu kráčať sami ani jeden krok. Stratili vieru vo vlastné schopnosti a zručnosti. Ježiš ich musí viesť a dávať im silu vo všetkom.

Všetci kresťania majú Božiu silu. Ježiš nemôže žiť v srdci bez toho, aby tam bol s celou svojou plnosťou a mocou. Je však veľký rozdiel, či Ježišova moc má možnosť rozvíjať sa alebo nemá.

Ak ťa Hospodin nepriviedol k bezmocnosti, tvoje prirodzené schopnosti a príležitosti sa stanú hranicami pre pôsobenie Ježišovej moci. Ježiš sa s nami o svoju moc nedelí. Nie je to tak, že ty máš urobiť všetko, čo môžeš, a Hospodin urobí zvyšok.

To, že sme Boží spolupracovníci, znamená, že sme Mu k dispozícii. Aké ovocie to prinesie, závisí od toho, či Mu dovolíme použiť Jeho moc. Požehnanie nie je v ničom, čo je v nás. Je to len na samotnom Hospodinovi.

My zmýšľame tak, že nie je dobré byť bezmocným. Ale vo svetle Božieho slova je bezmocnosť podmienkou, aby z nás mohli prúdiť pramene živej vody.

Preto sa nepoddaj ťažkostiam, keď ťa Boh robí bezmocným. Nerobí to preto, že by si bol pod Jeho hnevom. Miluje ťa a túži, aby sa Jeho moc v tebe v plnosti dokonala.

Pros Hospodina, aby ťa viedol po Jeho ceste — je to vždy tá najlepšia cesta.