Zamyslenia

„Alebo jaké výmenné dá človek za svoju dušu?“ (Mt 16:26)

Uväznený kráľovský syn mal sľúbenú slobodu pod podmienkou, že cez poludnie sa nechá previesť cez mesto. „Ako sa len budú ľudia tváriť?“ zvolal mládenec. Keď prišla určená hodina, dali mu misu mlieka naplnenú po okraj a povedali, že ak sa vyleje čo aj len kvapka, bude synom smrti. Jeden z vojakov išiel za ním s vytasenou dýkou, ktorú mu mal vraziť do hrdla, keby kvapka padla. Keď mládenec prešiel pomedzi zástup, ktorý ani nedýchal, spýtal sa ho kráľ: „No ako sa ľudia tvárili?“ „Ó, kráľ,“ povedal mládenec, „nevidel som nikoho. Mal som v rukách len svoj život a na krku smrť.“

Uvedomuješ si aj ty dnes plnú vážnosť života i zahynutia?

Do hory čokoľvek zavoláš, v ozvene všetko to naspäť máš.
Tak čo si rozsieval v sveta kraj, žať budeš naveky, pamätaj!

PS 357, 4