Nedávno jeden kamoš poznamenal: „Keď som prvýkrát otvoril Spotify a zistil, čo je to, povedal som si: dovidenia kupovanie CDčiek.“
Počúvanie skoro akejkoľvek hudby zadarmo, kedykoľvek a kdekoľvek. Veľmi lákavá ponuka. Pri premium účte (za 6€/mesiac) dokonca bez reklám a aj keď nie ste práve online. To je ponuka, ktorá sa neodmieta.
Ak k tomu všetkému prirátame ešte sociálny aspekt, ktorý umožňuje vytvárať a zdieľať vlastné playlisty s priateľmi, systém, ktorý vám navrhuje hudbu na základe vašej nálady, alebo predchádzajúcich obľúbených interpretov znie to všetko ako splnenie detského sna. Samozrejme, prvá otázka po tom všetko – a to je legálne? A zadarmo? Ako to?
Jedno z vysvetlení je – reklama. Po 5 piesňach príde na minútu reklamný spot. Nič strašné. Za tých 15 minút hudby to stojí.
Druhé vysvetlenie – pay-per-listennings alebo – umelec dostáva zaplatené podľa toho, ako často si daný človek jeho skladbu počúva. Samozrejme, za jedno prehratie sa to hýbe v tisícinách centov – ale pri masovke tohto druhu to nemusí až tak dlho vadiť. Takže v skutočnosti, aspoň tak vravia švédski zakladatelia spotify – umelci vďaka nim zarobia viac.
Spotify pravdepodobne mení svet hudby. Ale dnes už nič nie je také, aké bolo niekedy. Časy sa menia. A platí to aj pri hudbe.
Vrátim sa však ku môjmu kamošovi. Pretože všetko je o spôsobe nazerania na vec, aj kupovanie CDčiek sa dá chápať dvojako.
Prvý prístup je klasický konzum. Som a vnímam sa ako konzument. Niečo chcem, zaplatím si to. Mám to. Chcem niečo ďalšie, kúpim si to, mám to. Čo si nekúpim to nemám. Som spotrebiteľ. Potrebujem konzumovať. Potrebujem viac. Tento prístup má aj môj kamoš, a v mnohom ho mám aj ja. Samozrejme, ak sa nájde ľahšia cesta – netreba kúpiť a mám to – ide sa ľahšou cestou.
Je tu však aj alternatíva. Underground. Totiž, že na seba začnem pozerať ako na investora. Investor má dosť. Nepotrebuje konzumovať. Chce podporovať. Chce dávať. Chce investovať. Niečo možno bude dobrá niečo možno zlá investícia. Nielen, že to príťažlivejšie znie, je to oveľa lepší prístup. Už nie som len ten, čo sedí na gauči tlačí chipsy a prepína kanály so slovami bavte ma.
Stáva sa zo mňa niekto, kto rozmýšľa. Ivestor musí rozmýšľať. Kam dať svoje peniaze, aby to prinieslo očakávaný výsledok. V tomto prípade ziskom je, že interpret môže produkovať ďalšiu hudbu. Ak sa mi jeho hudba páči, tak investujem. Ak nie, nechám tak. Kúpa CD, nie je nič iné ako investícia do ďalšej jeho tvorby. Kúpa CD nie je zaplatenie za hudbu, kt. už je vyprodukovaná. Za to už bolo zaplatené skôr (ináč by to predsa neuzrelo svetlo sveta). Kúpou CD investujem do nového CD. Aby vôbec mohlo vzniknúť. Možno bude dobré, možno nie. Je tu riziko. Ale s rizikom sa investor učí žiť.
