„A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.“ 1 Kor15, 58

Niekedy si myslíme, že jediné miesto, kde môžeme duchovne rozkvitať, je medzi kresťanmi. Počúvame kresťanskú hudbu, pozeráme kresťanské filmy, nosíme kresťanské oblečenie. Nehovorím, že tie veci sú zlé. Je skvelé byť obkolesený kresťanmi a vyhľadávať spoločenstvo s veriacimi. No duchovne rásť sa dá aj v ťažkých situáciách. Možno chodíš do školy, kde nie si obkolesený ľuďmi, čo milujú Pána. Možno sa v tvojej práci používa Božie meno, ale nie takým spôsobom, ako by sa ti páčilo. Alebo sa ocitáš v iných situáciách, kde si hovoríš: „Tu nedokážem duchovne prežiť.“ Možno si tam pre nejaký dôvod alebo naopak – potrebuješ opustiť nejaké miesto a potrebuješ prosiť Boha, aby ti v tom dal múdrosť. Niekedy môžeš na takých ťažkých miestach rásť a stať sa silnejším.

Daniel si zachoval duchovnosť aj napriek prostrediu, v ktorom bol. Zajatý a odvlečený do Babylonu mohol ľahko urobiť kompromis. V paláci žil uprostred luxusu. Bolo to miesto zúrivej modloslužby, neuveriteľnej krutosti a sexuálnej nemorálnosti. Napriek tomu, že sa nachádzal uprostred toho všetkého, ostal spravodlivý a duchovne prekvital. Keď sme neustále v kresťanskom prostredí, náš život beží akoby na tempomate. Na druhej strane, keď sme v sekulárnom prostredí, núti nás to robiť jednu z dvoch vecí: buď sa v tom všetkom stratiť, alebo vystúpiť z radu. Prenasledovanie a sužovanie od neveriacich nás môže viesť bližšie k Pánovi. Tak to nevzdávaj. Daj do toho srdce. Drž sa. On ťa prenesie.

https://www.harvest.org/