Mojžiš sa však Boha opýtal: Keď prídem k Izraelitom a poviem im: Boh vašich otcov ma posiela k vám a oni sa ma spýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? Boh povedal Mojžišovi: Ja som, ktorý som; a dodal: Izraelitom povieš: „Ja som“ ma poslal k vám.“ Ex 3:13-14

Boh sám prichádza a vykladá svoje meno; a je to divné meno. Interpretuje sám seba a hovorí: „Ja som, ktorý som.“ Toto je Jeho meno. Nie je jasné, čo myslí tým, keď hovorí: „Ja som, ktorý som.“ Prečo je to Jeho meno? ... Ak by sme mali vysvetliť Boha, nikto by mu toto meno nedal; v tom Boha sklameme. So svojím Slovom sa pohybuje nad všetkými bytosťami, ktoré nie sú Bohom, a nemôžu darovať večný život. Nikto totiž okrem Boha nekoná večne a nehovorí: „Ja som.“ Nikto iný to nemôže povedať, lebo všetko hynie. Celý náš život je tulácky, nestály majetok. Isteže môžem povedať: „Pominiem sa,“ no nemôžem povedať: „Existujem, nehyniem, ani sa netrasiem; som a ostávam naveky.“ Týmto titulom Boh strháva naše srdcia a oči zo všetkých ostatných bytostí a sťahuje ich na seba. Boh tým chce povedať: „Nič na zemi neostane, len Ja. Ja sám mám bytie; ak sa budete pridŕžať iných vecí, pominiete sa.“ Človek je dnes silný, no zajtra ochorie. Dnes sa mi dostáva pocty, zajtra budem zahanbený. Dnes som mladý, zajtra budem starý. Dnes som bohatý, zajtra ma prepadne chudoba.

Toto je dôvod, prečo Boh hovorí: „Som Boh, ktorého sa máte držať; neverte žiadnemu inému stvoreniu.“ To je prvé prikázanie. Tí, ktorí sa ho pridŕžajú a vysvetľujú si ho týmto spôsobom, ho vysvetľujú správne. Avšak rozum hovorí: „Pridŕžam sa skutkov“ – napríklad: v tomto kláštore som prečítal už toľko kázní, vynaložil som mnoho síl, postil a modlil sa a dodržiaval toto náročné prikázanie mnohé roky. Inými slovami, rozum uchopí niečo, čo je dočasné a pominuteľné, a čím sa máme utešovať takým spôsobom, že zbledneme až na smrť a budeme vyčerpaní chudobou. No väčšinou si myslíme, že Boh má z nás radosť, keď sme v živote úspešní. Zároveň sa však k mojej práci musí pridať  vznešené, vzácne Božie meno. Držím sa pominuteľných vecí a púšťam sa Jeho, ktorý je nehynúci a večný. Toto je dôvod, prečo ma Boh chce úplne obnažiť, aby som nedôveroval svojim vlastným zásluhám, cti, dobrým skutkom, princom a vládam alebo čomukoľvek inému, ale aby som sa pridŕžal Jeho samotného, ktorý je večný a na tomto mieste hovorí: „Ak sa ma budeš pridržiavať, nezlyháš.“ Kto by to mohol vysvetliť, ak by to len nevysvetlil sám, keď hovorí: „Musíš sa ma pridŕžať vierou“?

Ak si uviazol v rozume, nevieš sa dostať k Bohu inak ako priniesť mu hromadu dobrých skutkov, priplaziť sa k Nemu a povedať: „Pane, spravil som to a to.“ Takto to vyzerá, keď dáme Bohu iné meno, keď dáme Božie meno bytostiam a keď sa na nich spoliehame napriek tomu, že by sme mali dôverovať Jemu. Takto by si si mal vysvetľovať Božie meno.

St. Louisské vyd., 3:734 – 736.