Mám veľmi rád Francisa Chana. Pred chvíľou som ho počúval, a vystihol to úplne presne. Ten obraz je tragikomický. Len si to predstavte.
Poviem svojej dcére, aby šla a upratala si izbu, a ona ku mne o hodinu príde a povie. „Oci, naučila som sa tvoje slová naspamäť.“ Povedal si: „Uprac si izbu.“ Alebo by po dvoch dňoch prišla a povedala: „Oci, mali sme s dievčatami skupinku a rozoberali sme tvoje slová. Pozri koľko mám poznámok. Budeme to študovať ešte ďalšie štyri týždňe.“
Zdá sa vám to absurdné?
Asi treba prehodnotiť vzťah k tomu, čo Ježiš v Biblii hovorí, pretože je jasné, že keď si mám upratať izbu, tak si ju upracem. Ak z toho niekto robí niečo iné, tak zostane na smiech.
Choďte teda, činte mi učeníkmi všetky národy. (Mt 28:20)
Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú
dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. (Lk 6:38)
Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Mt 6:31-33)
Pre istotu.