Postoj, ktorý máme v cirkvi je zvláštny postoj. Riešime rozpočty, riešime odkiaľ by sme mohli získať peniaze na rôzne projekty, prestavby, na evanjelizácie, na tábory, na akcie. Nechcem, aby to vyznelo nejako veľmi drzo alebo hlúpo, ale myslím si, že tento postoj je sebecký.
Namiesto toho, aby sme rozmýšľali komu môžeme pomôcť, kde môžeme dať, ako prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva, rozmýšľame nad tým, čo z toho všetkého máme my.
Ale nedostali sme už všetko?
Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko?
(Rim 8:32, SEB)
Boh dal svojho jediného Syna. Celý ten Jeho príbeh je o dávaní, sebaobetovaní, službe iným.
Nemal by ten náš príbeh vyzerať podobne?
Uvedomujem si, že ani ja nie som taký. Mám kopec vecí, ktoré nepotrebujem. A napriek tomu mám problém dávať. Ale chcem sa to učiť. A chcem byť ten, ktorý dáva. Dostal som už dosť.
