Celý život sa o to snažíme. Chceme patriť do nejakej cool partie, patriť medzi študentov “tej” školy, byť členom “toho” tímu, „toho“ klubu alebo občanom “toho” štátu, členom “toho” hnutia / strany, atď.
Na to, aby sme tam mohli patriť musíme spĺňať nejaké podmienky. Dostatočne dobre sa učiť, byť cool, mať určité schopnosti, byť dostatočne dobrý v danom športe, mať svetlé vlasy a modré oči atď.
Aj cirkev niektorí berú ako takýto klub. Ak sa budeš dostatočne dobre správať, dodržiavať prikázania, chodiť pravidelne na bohoslužby, môžeš patriť medzi „vyvolených“, ktorí dostanú po smrti odmenu. Aspoň tak nejak tomu rozumieme však?
V Biblii Ježiš hovorí jeden príbeh o stratenej ovci. (Lk 15:1-7)
Tomuto príbehu predchádzajú tieto dve vety:
I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali. Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi.
Ježiš reaguje na farizejov a zákoníkov, náboženskú elitu, ktorým sa nepáčilo, že sa zaujíma o nečistých ľudí. O tých, ktorí sa nesnažia dodržiavať prikázania, dobre správať a spoločensky sa zaradiť. Prečo to robí? Veď vyvolení sa tak nesprávajú. Tí ktorí sa majú dostať do neba sa tak predsa nemôžu správať.
Ježiš sa ale zaujíma sa o ľudí, ktorí majú problémy a chce byť pri nich. Zaujíma sa o tých, ktorí si nevedia rady, ktorí sa nesnažia zakryť, že sú zlí, skazení, závislí, na dne.
A to poburuje tých „svätých“ tú „náboženskú elitu“.
Toto je zásadný rozdiel medzi Ježišom a farizejmi a zákonníkmi, alebo medzi skutočným živým kresťanstvom a mŕtvym náboženstvom.
Mŕtve náboženstvo hovorí – musíš robiť to a to a to. Dobre sa správať, poslúchať, chodiť pravidelne do kostola, na spoveď, dodržiavať prikázania, a keď to všetko budeš robiť, potom ťa Boh príjme. Potom budeš dosť dobrý, a vtedy sa môžeš rátať za skutočného veriaceho. A tento prístup vyčleňuje všetkých, ktorí nespĺňajú podmienky vonku. Nie je v ničom odlišný od ostatných tímov, klubov, fanklubov.
Vy nemôžete chodiť do kostola, lebo máte problémy v manželstve, vy neviete kontrolovať svoj hnev, vy svoj apetít, vy svoju sexualitu – vy neviete vychovávať svoje deti, vy to a to. Do kostola, za Ježišom môžu len tí čistí.
Ale Ježiš prirovnáva nás, ľudí k ovciam!
Ovce samé za pastierom neprídu.
Pastier musí za nimi.
A skutočný pastier robí všetko preto, aby stratené ovce zachránil.
Pretože evanjelium nie je o tom – snaž sa, rob, atď. a potom ťa vezmem do svojho stáda.
Evanjelium je, že som bol stratený, a Ježiš ma našiel.
O tom je skutočná cirkev. Skutočná cirkev je miestom pre stratených.
Každý tím, partia, klub, spoločenstvo je založené na výkone. Hokejový tím, pracovný tím, hudobná skupina, tím dobrovoľníkov – všetci sú spolu preto, že to klaplo a chcú dosiahnuť najlepší výkon. Ak niekto nepodáva výkon, nahradia ho iným. A preto nikde nemôžeš povedať, že si zlyhal. Že si urobil chybu. Musíš sa snažiť.
Spoločenstvo kresťanov nie je založené na výkone.
Práve tu môžeš priznať, že si zlyhal, urobil chybu, že to nezvládaš v živote.
Že si zlyhal, že potrebuješ pomoc. Záchranu. Ježiša.
