Poznáte ten pocit, keď po nejakej veci veľmi túžite? Och, mať tak Nikon D600 s dvoma špičkovými pevnými objektívmi. To by sa točilo video. Alebo iMac s 27 palcovým monitorom – to by sa strihalo, či upravovalo fotky. Alebo … no dosaďte si čokoľvek, o čom momentálne snívate. Ono, nič z toho nemusí byť nevyhnutne zlé. Ale, ako občas Dodo poznamená: moja hlava si vie ospravedlniť nákup takých vecí, ktorých nákup s odstupom času nemá so zdravým rozumom nič spoločné.
Randy Alcorn hovorí:
Počas II. svetovej vojny, keď bol benzín vzácny boli po celých spojených štátoch bilbordy, ktoré sa pýtali motoristov, „Naozaj je táto cesta nevyhnutná?“ Pretože každý zdroj použitý na osobné ciele znamenal to, že tieto zdroje nebude môcť použiť štát na to, aby vyhral vojnu.
Ako kresťania sme tiež účastníci veľkej bitky, ktorá vyžaduje veľké zdroje. Tiež si musíme uvedomovať, že ak budeme svoje zdroje využívať na svoje vlastné účely, znamená to, že ich nebudeme môcť využívať na účely Božieho kráľovstva. A tak by sme sa tiež mali pýtať: „Je táto vec nevyhnutná?“ Prináša nejaký úžitok, ktorý má význam pre môj pobyt tu na zemi? Pomáha mi táto vec ako Kristovmu vojakovi…
Je veľmi dôležité si položiť túto otázku na osobnej úrovni, a nevyhadzovať peniaze na hlúposti. Niekedy by však nebolo odveci začať rozmýšľať ako spoločenstvo. Prvá cirkev žila tak, že všetko mali spoločné, a to ich v mnohom oslobodzovalo a uvoľnovalo im to prostriedky, ktoré mohli použiť na boj.
Predpokladám, že každý nemal doma knižnicu plnú kníh, ktoré nikdy nestihnú prečítať. Načo by to bolo? A…ani efektívne to nie je. Čo tak si požičať jednu v rámci spoločenstva? Namiesto 30 kníh a 150€ mali 3 knihy a 15€ a to znamená 135€ ako voľné zdroje na pomoc iným.
