Ako to, čo berieme ako samozrejmosť pred 26 rokmi ešte samozrejmosťou vôbec nebolo

Nedávno u nás boli na návšteve dva nórske manželské páry. Nie hocijaké, všetci spoločne počas totality pašovali Biblie do bývalého Československa. To, čo ma zaujímalo boli tri veci. Prečo to robili, ako to robili, a čo by sa stalo, ak by ich chytili.

Predstavte si, že stojíte o jedenástej večer na neosvetlenej ulici s autom do plna naloženým Bibliami v krajine, ktorú vôbec nepoznáte, s vedomím, že to čo práve robíte je absolútne nelegálne a ak vám na to prídu, zavrú vás minimálne do väzenia a svoju rodinu, manželku a 5 detí tak skoro neuvidíte.

Srdce vám bije ako zvon, v hlave si opakujete 3 mená a adresy ľudí, ktorým máte doručiť „zásielku“ a zrazu, jeden po druhom začnú na vaše auto brechať všetky psy na ulici. Ak ste si mysleli, že o vás nikto ani len netuší, a že všetko vybavíte rýchlo a hladko bez zbytočného rozruchu a upovedomenia tajnej polície, od tohto momentu to už neplatí. Konáte rýchlo, zaklopete na dvere (je taká tma, že si nie ste vôbec istí, či ste zaklopali na tie správne), človek, ktorý vám otvorí dvere vás rýchlo a srdečne obíjme, prevezme zásielku, a namiesto prekvapenia z toho, že ste doniesli 10x toľko, ako očakával sa vás opýta, kedy môžete prísť opäť, a koľko Biblií môžete doniesť.

Nerieši svoj život, či ho náhodou nevystopuje tajná polícia, ak by aj, už má nasledovníka, ktorý to celé prevezme a Biblie sa budú šíriť ďalej. Rýchlo sa rozlúčite a zmiznete na poľnej ceste, ktorá smeruje do lesa.

Toto nie je vymyslený príbeh. Toto sú spomienky človeka, ktorý bol ochotný riskovať naozaj veľa len preto, aby si nejakí ľudia v nejakom zabudnutom Československu mohli prečítať nejakú knihu (zhodou okolností takú, ktorá bola v tom Československu pokladaná za nebezpečnú a preto zakázanú).

Keď som sa Curta pýtal, ako sa do tohto biznisu pašovania kníh dostal, odpovedal mi len jednoducho, že spoznal Ježiša a chcel, aby toho istého Ježiša mohli spoznať aj iní ľudia. Stretol iných kresťanov v Nórsku, ktorí veľmi chceli, aby aj ľudia v komunistických krajinách mohli počuť o Ježišovi. A tak založili organizáciu Open Doors, a začali pomáhať ľuďom v krajinách, v ktorých „dvere otvorené neboli“. Hľadali dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní pašovať Biblie. Curt sa prihlásil.

Nosil Biblie v špeciálne upravených autách do Rumunska, Maďarska aj Československa. Po každej úspešnej „akcii“ sa mu Slovensko viac a viac vrastalo do srdca. Po páde režimu už bolo tak hlboko, že sa tu vracia tak často, ako je to len možné, hoci len stretnúť starých známych distribútorov.

Na jednej strane ma životy takýchto pašerákov napĺňajú veľkou vďačnosťou, pretože bez nich by som sa k Biblii a Ježišovi dostal oveľa ťažšie, ak vôbec. Na druhej strane si uvedomujem, že situácia sa na mnohých miestach vo svete vôbec nezmenila a vo svojom vnútri cítim akýsi záväzok.

Záväzok voči ľuďom, ktorí sú prenasledovaní, a ktorí potrebujú rovnakú pomoc, akú sme kedysi potrebovali my. Som ochotný a pripravený pomôcť? Som ochotný riskovať budúcnosť svojej rodiny, ktorá si žije v pohodlí Slovenskej slobodnej demokracie, že ak by ma chytili v Egypte, Turecku alebo v iných krajinách s batohom plným Biblií v ich rodnom jazyku, asi by som sa domov tak skoro nedostal?

Ale nie je v stávke oveľa viac ako len to? Neide náhodou o večnosť? Je predsa obrovský rozdiel stráviť večnosť s Ježišom alebo bez Neho.

Curt so svojimi priateľmi mal v tejto otázke jasno. Budem mať jasno ja a ty?