Nedávno som šiel s kamošom autom a nejako prišla reč na jeden veľmi pekný rekreačný areál v našom okolí. Krásne prostredie, obrovský pozemok, niekoľko ihrísk, obklopený krásnou prírodou. Jednoducho nehnuteľnosť s obrovským potenciálom. Mohol by z toho vzniknúť rekreačný komplex, kam by ľudia s radosťou chodili oddýchnuť si, vypnúť a načerpať nových síl. 

No po 20. (slovom dvadsiatich!) rokoch odkedy tam môj kamoš bol sa tam nezmenilo skoro nič. (ešte 100 rokov, a môže z toho byť skanzen 🙂 ) 

Premýšľali sme v čom je chyba? Prečo s tým majiteľ nič nerobí, prečo nevyužije potenciál, ktorý mu to stredisko ponúka aby pritiahol ľudí, a vytvoril z toho pekné miesto, ktoré by mu iste prinieslo aj celkom fajn príjem. 

Hľadali sme veľa výhovoriek, ale žiadna nebola uspokojivá. Nemá peniaze? Našli sme (hneď od pásu) 10 vecí, ktoré by nestáli viac ako 1000€ a mohli by posunúť stredisko smerom vpred. Smerom k vízii pekného rekreačného strediska. 

Nakoniec sme dospeli k tomu, že mu asi vyhovuje súčasný stav. Niečo z toho predsa má, a nemusí robiť vôbec nič. Viac asi nepotrebuje. 

Asi neexistuje iná vec, ktorá ma dokáže vytočiť viac, ako keď vidím, že niekto niečo odflákne, aj keď má na viac. 

Nestali sme sa my v niektorých oblastiach podobní tomuto chlapíkovi? Využívame svoj potenciál, talent, skúsenosti, zručnosti na to, aby sa veci menili k lepšiemu? Alebo nám stačí súčasný stav? 

Ja nechcem, aby sa niekto pozrel na môj život o 20, 30 alebo 50 rokov, a povedal, že sa tam skoro nič nezmenilo. Že je to ten istý Martin, ktorý síce má obrovský potenciál, ale nevyužil ho. A čo ty? Čo tvoj život?