Vedeli ste, že je možné sa prejesť až k smrti? Na svete sú ľudia, ktorí tak priberú, že v istej fáze svojho života prestávajú chodiť, pretože to už nedokážu. Potrebujú niekoho, aby sa o nich staral, dával im jesť, piť, obliekal ich, chodil s nimi na záchod (alebo doniesol mobilný záchod k nim).

Ani v tej chvíli si však nedokážu povedať dosť. Potrebujem niečo zmeniť. Takto to ďalej nejde. Potrebujem niečo robiť. A tak priberajú, priberajú až nakoniec na obezitu zomrú.

Medzi kresťanmi je tiež veľa takýchto ľudí. Nie tučných na tele, ale na duchu. Každý deň by len počúvali prednášky, chodili na semináre, konferencie, duchovné cvičenia. Chcú Boha naozaj pochopiť a spoznať.

Možno poviete, ale veď to je dobré nie? A ja súhlasím. Biblia hovorí, že máme tak túžiť po Božom slove, ako túžia malé bábätká po materskom mlieku.

Ale predstavte si bábätko, ktoré nerobí nič iné len papá. Prejde 4 mesiac a nič. Prejde 6 a stále nič. Iné deti sa už prevaľujú, snažia sa pomaly loziť, a ono stále len papá, ale nechce sa hýbať.

Každý rodič by spozornel, pretože niečo nie je v poriadku.

Myslím, že aj s kresťanmi, ktorí nerobia nič nie je niečo v poriadku.

Jedlo prinesie telu energiu na rast, alebo nejakú činnosť. Slovo prinesie kresťanovi energiu na rast a na nejakú činnosť.

Keď Boh tvoril zem, povedal slovo a stalo sa. Prepojenie slov a skutkov je zrejmé.

Jakub 1:22 „Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba.“

Jeden americký kazateľ povedal, že existuje veľmi veľa kresťanov, ktorí majú veľké hlavy, ale veľmi malé ruky. Veľmi veľa vedia, ale veľmi málo robia.

Nechcem byť takýmto človekom (a nielen preto, že vyzerá smiešne). Verím, že takýto nechceš byť ani ty. Skutoční nasledovníci Ježiša vyzerajú inak.