Áno, volá sa tak kniha, ktorú EVS vydáva ku konferencii Posuň sa. Naozaj je o tom, ako veria v Ježiša bývalí moslimovia. A áno, podľa mňa je úplne skvelá. Minulý týždeň som ju dočítal. A odvtedy ju odporúčam každému, koho stretnem.

Pravdupovediac, už asi rok mi mailom chodí viacero newsletter-ov o prenasledovaných kresťanoch. Snažím sa ich vždy aspoň zbežne prečítať. Ale.

Tí ľudia naozaj trpia. Zomierajú preto, že uverili v Ježiša. Sú ochotní obetovať bezpečnosť aj svojej rodiny, detí, manželky len aby iní moslimovia mohli spoznať, že Ježiš ich miluje a že je naozaj Boh a nie len nejaký prorok. Keď som čítal o ich odhodlaní, o ich láske k Ježišovi a o tom, čo všetko kvôli svojej viere podstupujú, veľmi ma to povzbudilo. Nadchlo. Viac pre Pána. Ale.

Zamyslel som sa nad sebou. Čoho sa vzdávam vierou v Pána Ježiša ja? Lepšieho zárobku? Väčších životných istôt?

Čo je to v porovnaní s tajnými veriacimi?

Mám k dispozícii internet. Kázne z druhého konca planéty, kreatívne videá, množstvo Biblických komentárov aj prekladov. Každý deň môžem čítať desiatky denných zamyslení, ktoré ma posilňujú vo viere.

Oni častokrát nemajú Bibliu. Počuli v živote menej kázní, ako som ja počul za mesiac. Ale.

Božie Slovo si uložili v srdci ako tú najvzácnejšiu vec. Keď ich bijú a mučia, opakujú si ten jeden verš, ktorý počuli v poslednej kázni. A napriek všetkej bolesti, strachu a trápeniu, hneď ako je to možné opäť vydávajú svedectvo.

A tak sa pýtam sám seba: žijem naozaj naplno pre Ježiša? Využívam to čo mi dal najviac ako sa dá pre Jeho kráľovstvo?

Komu bolo veľa dané, od toho sa bude veľa očakávať. Žiadne výhovorky. Žiadne ale.