Kto má Ducha Svätého? - 1. marec - evs.sk

„A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.“ J 14:16-17

Ako spoznajú Ducha Svätého? Ako Ho budú mať tak, že s nimi bude zostávať? Len tak, že zotrvajú vierou spojení s Kristom; tak, že si budú vážiť a milovať Jeho Slovo. Čokoľvek budú robiť, akokoľvek trpieť a žiť, to všetko bude pôsobenie a práca Ducha Svätého. Nazývame to správne a dobre žiť, konať a trpieť. To je pred Bohom veľmi vzácne… Kristus týmito slovami kresťanskú cirkev i kresťanstvo uisťuje, mocne posilňuje a dáva prísľub, že do konca sveta nezostanú bez Ducha Svätého, a môžeme si byť istí a vedieť, že Duch Svätý je napriek všetkému večný a zostáva naveky, že vždy chránil a naďalej ochraňuje kresťanstvo na zemi. … A pokiaľ ešte kresťanstvo trvá a neprišiel koniec sveta, musí pretrvať tento text: Vždy musia byť ľudia, ktorí mocou Ducha Svätého bezvýhradne veria v Krista a vyznávajú Ho. Ako hovoria slová Kréda: Verím v svätú kresťanskú cirkev atď. Ani tá neprestane, kým trvá svet… Tento text je veľmi pozoruhodný. Nesmierne zraňuje a ťažko sa verí a dodržiava to, čo sa o ňom hovorí a káže, pretože je veľmi málo kresťanov, s ktorými Duch Svätý zostáva a v ktorých prebýva. Je zrejmé, že to bolo takto myslené už pred vznikom sveta. A nielen, že je málo kresťanov, ale aj tí nemnohí, s ktorými Duch je, Ho majú tak chabo. Je to až také zlé, že už len pre vlastnú slabosť aj tá hŕstka kresťanov môže právom pochybovať o tom, že majú Ducha Svätého. Preto je veľmi dôležité, aby sa posilnili a znovu uistili, že Duch Svätý je a zostáva s nimi stále od čias apoštolov až naveky. Lebo ak je málo nás, ktorí veríme, tak neobyčajne slabne a umenšuje sa aj Duch Svätý. Svet táto slabosť pohoršuje a, pokiaľ ide oň, je pevný a je si svojou vecou taký istý, akoby stál na železnej hore. Lebo náboženskí pokrytci tento text proti nám dôrazne a razantne citujú a ich nasledovníci kričia a vychvaľujú sa, že Duch Svätý je s nimi naveky. … My, na druhej strane, nie sme nič, len malé stádočko alebo úbohí biedni opustení jednotlivci; odsudzujú nás, nesmieme ich obrať o slávu a pýchu, že robia správne a konajú na základe Ducha Svätého. Čo potom máme robiť? Kto rozhodne medzi nimi a nami, veď obe strany hovoria a vyznávajú: kresťanské kráľovstvo je tu na zemi. To je určite pravda, Duch Svätý istotne zostáva s kresťanstvom; a tak sa obe strany vystatujú, že sú tí praví. Niekto musí potvrdiť, kde je pravda. Oni majú voči nám veľkú výhodu, že doteraz oni niesli tento názov, a tak vystupovali a svet s nimi súhlasí a verí, čo hovoria. My však nemáme nič podobné, čím by sme prekonali tento argument, a svet nám neverí. Musíme si však byť istí, že Duch Svätý je s nami, inak sa musíme odsúdiť a pridať k nim. Odpoveďou je, že Kristus už ukázal rozdiel, keď vyššie, v 15. verši povedal: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“ atď. Musíme teda pozerať a súdiť len na základe týchto slov. Lebo keď Duch Svätý prichádza, Jeho úloha bude jedine, ako Kristus povedal v Jánovi 16:14: „On mňa oslávi… a bude zvestovať vám.“ Tak Ho určite každý nájde, rozpozná a odlíši pravých kresťanov a pravú cirkev od falošných. … Lebo oni kážu a učia inak o Kristu, ukazujú vlastnú cestu do neba a vytvárajú iné stavy, príkazy a skutky, ktoré urobia krst, evanjelium a Krista neužitočnými.

St. Louis ed., 8:404-409.