Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba, ako si Mu dal moc nad všetkými ľuďmi, aby im dal všetko, čo si Ty dal Jemu, (totiž) večný život. – Ján 17:1-2
Kristus chce povedať: „V mojej ruke sú všetci králi, kniežatá a všetko, čo má telo a krv, takže dokážem pomôcť mojim kresťanom z hriechu, smrti a všetkého nešťastia, ale teraz to ešte nie je zjavné, pretože som v takej slabosti a neúcte. Preto Ťa, Otče, prosím, osláv ma, aby som to mohol zjaviť a ukázať.“ Tu vidíš napísanú našu útechu a silu čeliť všetkým našim nepriateľom, že my, ktorí v Krista veríme a pridŕžame sa Jeho Slova, sme tí, ktorých Mu dal Boh Otec, a že sa chce o nás starať, chrániť nás a udržiavať. Nezáleží na tom, ako sa nad nás svet vyvyšuje, aj tak zostáva pod Kristom Pánom, takže nám nemôže ublížiť. Čím viac nás svet utláča, tým viac nám v skutočnosti musí poslúžiť na večný život. Preto by sme mali nepretržite dvíhať dlane, ďakovať a chváliť Boha, že nás zarátal medzi tých, ktorí Mu patria a sú Jeho vlastníctvom – pretože vieme, že máme Jeho slovo a že nás pre to slovo prenasledujú a považujú za nepriateľov sveta. Lebo tí, ktorí sú si týmto istí, by nemali pochybovať, že patria k tomu malému stádočku, ktoré bude mať večný život. Z tohto tiež môžeš vyvodiť záver: Keďže je to Kristovo dielo a dar, že máme večný život, celý svet s celou jeho múdrosťou, mocou a slávou musí kvôli nám skončiť v nemilosti a musí zmeniť našu slabosť a nemohúcnosť na slávu. Náš Kristus Pán to dostatočne preukázal na svojich nepriateľoch, keď prešiel z najhlbšej potupy do najväčšej slávy a zmenil na večnú hanbu všetko ich vychvaľovanie a velebenie spravodlivosti a svätého života, na ktorom trvali a pre ktoré ho prenasledovali. Pretože len On je Pán večného života, svet, ktorý Ho a jeho kresťanov prenasleduje, nemôže prísť k večnému životu, ani keď sa o to usiluje a domnieva sa, že to dosiahne vlastnou silou. Ale kde Kristus dáva večný život, tam musí byť večná sláva a česť. Naopak, kde sa to nedeje, musí tiež nasledovať večná potupa a nešťastie. Teraz, keď to vieme, nechajme našich nepriateľov, nech nás zahanbujú a znevažujú tak dlho, ako môžu; ich skutky čoskoro skončia. Lebo čo iné je tridsať, štyridsať či šesťdesiat rokov v porovnaní s večným životom ako chvíľka či dokonca nič pri porovnaní s celým naším životom na zemi? Ale všimni si, sv. Ján tu volí slová tak, ako je preň typické v porovnaní s inými evanjelistami, aby potvrdil učenie, že Kristus je spolu s Otcom pravý Boh. Veď slová: „ako si Mu dal moc nad všetkými ľuďmi, aby im dal … večný život“, sú v rozpore s tvrdením, že Kristus je len človek. Lebo takú moc nad všetkým živým a moc dávať večný život nemá žiadne stvorenie. Stvorenie síce môže prijať a dostať večný život, ale dať tento život to je len Božie dielo a moc. Dokonca aj anjeli, hoci žijú večne, nemôžu nikomu dať večný život. Ale tým, že priznáva, že On má moc dať večný život tým, ktorí sú Jeho, a túto moc dostal od Otca, jasne ukazuje, že je jednou božskou podstatou a silou s Otcom, aj keď On a Otec sú dve odlišné osoby.
St. Louis ed., 8:758-759.