„Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona.“ (R 3:28)
Mnoho ľudí sa stále drží predstavy, že človek je prirodzene dobrý. Túto myšlienku nemáme od Grékov. Aristoteles vyhlásil: „V ľuďoch nie je žiadne dobro.“ Nemáme ju ani zo židovského náboženstva. Jeremiáš povedal: „Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je − kto sa v ňom vyzná?“ (Jer 17:9)
Nepochádza ani z kresťanského učenia. Apoštol Pavol napísal: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej.“ (R 3:23) Myslím si, že túto ilúziu máme od filozofov a psychológov 19. a raného 20. storočia, ktorí učili falošnú doktrínu, že človek je bezradná obeť svojho prostredia.
Biblia učí, že človek prirodzene nie je dobrý. Každá ľudská skúsenosť to potvrdzuje. Človek je prirodzene vzdorovitý. Prvá historická vzbura sa uskutočnila v záhrade Eden, kde bolo dokonalé prostredie bez dedičného hriechu, na ktorý by sme to mohli zvaliť.
Modlitba dňa
Zakaždým ma posadne zdanie, že moje skutky sú vznešené. Dovoľ mi pamätať si vznešenosť Tvojho dokonalého života.