„Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“ (R 10:14)
V Skutkoch apoštolov nachádzame príbeh o cudzom hodnostárovi z Etiópie. Ako kráľovský pokladník to bol vplyvný muž, ktorý by cestoval so sprievodom. Išiel do Jeruzalema, pretože hľadal Boha, no namiesto toho našiel mŕtve náboženstvo bez života. Avšak počas toho ako tam bol, obdržal zvitok Izaiáša. Po tom, čo sa to stalo, cestoval cez púšť, pričom si nahlas čítal utrpenie Mesiáša. V tom Boh viedol Filipa, aby za ním šiel a povedal mu evanjelium.
Filip videl, ako cestoval púšťou a čítal zo zvitku Izaiáša. Filip k nemu teda podišiel a povedal: „Či aj rozumieš tomu, čo čítaš?“ (v. 30) „Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí? Filip vyliezol na voz, vzal do ruky zvitok, vysvetlil eunuchovi, čo to znamená a nasmeroval ho na Ježiša. A len čo sa skončil deň, muž sa stal veriaci a odišiel s radosťou v srdci a poskokom v kroku. Do dnešného dňa ľudia hľadajú to isté: niekoho, kto by im ukázal cestu.
Je jedna vec, ktorú majú kresťania a nekresťania spoločnú: keď ide o evanjelium, sú nervózni. Kresťania sú upätí, pretože majú evanjelizovať, a nekresťania pretože ich niekto bude evanjelizovať. Myslím si však, že niektorí z nás sa vzdávajú príliš ľahko. Ak sa niekoho opýtame, či im už niekto niekedy povedal o Ježišovi, alebo ak pozveme niekoho do cirkvi, a on pozvanie nepríjme, vzdávame sa príliš ľahko. Namiesto toho sa skús opýtať: „V poriadku, ale prečo je tvoja odpoveď takáto? Mal si s cirkvou zlú skúsenosť?“
Boh vybral na zasahovanie ľudí evanjeliom primárne ľudí. Preto sa ich snaž zapojiť, a čo je najdôležitejšie, neprestávaj sa za nich modliť. Skús to a zistíš, aká je to radosť rozprávať iným o Ježišovi.